IVANA VAJDOVÁ, ivana.vajdovakorzar.sk
Mnohí Prešovčania možno ani netušia, aké zaujímavosti sú často v ich okolí. Jednou z nich je Štátny archív v Prešove, v časti Nižná Šebastová. Jeho úlohou je preberať, ochraňovať a sprístupňovať písomné pamiatky z bývalej Šarišskej župy a Prešovského kraja. Chráni aj historické erbové listiny mesta Prešov.
PREŠOV. Archív uchováva materiál, ktorý je rozdelený do takmer 250 fondov, čiže súborov dokumentov, pochádzajúcich z činnosti jedného pôvodcu. Súčasťou archívu je aj knižnica, ktorá má vyše 5200 titulov, najstaršie zo 16. storočia a zbierku novín a časopisov.
Študovať archívne dokumenty môže každý. Často to však nie je jednoduchá záležitosť. Na štúdium starších historických textov treba totiž ovládať latinčinu, maďarčinu, nemčinu a mať aj určité poznatky z histórie. O archíve sme sa rozprávali s Alenou Mišíkovou, samostatným radcom archívu.
Najstaršie písomnosti pochádzajú z 13. storočia
Najstaršia písomnosť v archíve je listina z roku 1261 z fondu Magistrát Prešov (1245-1923), v ktorej kráľ Štefan ml. nariadil Tekúšovi, šarišskému županovi, vykonať vymedzenie zeme sv. Ladislava v Solivare. Listina je písaná latinsky na pergamene a má privesenú pečať.
V tomto fonde sú uložené aj ďalšie vzácne písomnosti, medzi nimi napr. tri erbové listiny pre mesto Prešov. "Najstaršia je z roku 1453, ktorou mešťania Prešova získali od kráľa Ladislava V. (Pohrobka) trikrát strieborno-červene delený štít s tromi červenými ružami v hlave štítu, ktoré mesto používa dodnes. Druhý vylepšený erb získalo mesto v roku 1548 a tretí nový erb v roku 1558, obidva od Ferdinanda I. Habsburského."
Písalo sa aj na kožu nenarodených zvierat
Medzi ďalšie významné fondy patrí Šarišská župa, v ktorej sa okrem mnohých dôležitých písomností nachádzajú napríklad súpisy obyvateľstva alebo armálesy, ktorými panovník udelil šľachticovi právo užívať erb. Písomnosti zo starších čias sú zachované na pergamene. Najlepší pergamen bol z kože ešte nenarodených zvierat teliatok, oviec alebo kôz. Tá sa špeciálne upravovala. Prešovský archív uchováva napríklad knižný pergamen, na ktorom Mária Terézia udelila šľachtický titul a erb Jozefovi Pillerovi a jeho mužským potomkom.
Najčastejšie vyhľadávané sú matriky
Zvlášť vyhľadávaným fondom je Zbierka cirkevných matrík, ktoré sú využívané pri vyhotovovaní genealogických výskumov, rodostromov, ale aj výpisov z matrík - rodné, sobášne, úmrtne listy. Najstaršou je evanjelická matrika z roku 1592 z Bardejova.
O poznanie svojich predkov majú najväčší záujem predovšetkým ľudia z USA, kde žije veľa potomkov východniarov. Zamestnancom archívu sa prihodilo v tejto súvislosti aj pár kurióznych situácií, medzi inými mali napríklad bádateľov, ktorí "keď zistili, že ich predok mal nemanželské dieťa alebo bol viackrát ženatý, boli veľmi sklamaní. Čo bolo však v tých časoch bežné, lebo aby rodina vyžila, musela mať oboch hospodárov," prezradila A. Mišíková a s úsmevom dodala: "Mali sme dokonca bádateľov, ktorí boli sklamaní, keď zistili, že písomnosti z čias Márie Terézie nie sú písané strojom, ale aj takých, ktorí chceli, aby sme im nadiktovali údaje na počkanie cez telefón."
Čo zanechalo najväčšiu stopu pri štúdiu v samotnej A. Mišíkovej? "Zarážajúce bolo sledovať úmrtia v cirkevných matrikách či už pri epidémii cholery v lete roku 1831, alebo len tak sledovať úmrtia novorodeniatok na choroby, proti ktorým už dnes máme lieky a proti ktorým sú už dnešné deti očkované (týfus, kiahne, šarlach). Naopak zábavné bolo čítať niektoré dokumenty z 50. rokov 20. storočia, keďže mnoho autorov malo zlý štýl a nedodržiavali pravopis."
Starostlivosť o dokumenty
Jednou z úloh archívu je aj predarchívna starostlivosť, ktorej cieľom je prebrať nové dokumenty do archívu. Zabezpečiť, aby sa budúce archívne dokumenty nezničili, neskončili v zbere starého papiera, nespálili sa, ale aby sa dostali do archívu.
Archívne dokumenty sú chránené pred požiarom, vodou, vlhkosťou (v depách je teplota 16 stupňov Celzia, 50 percentná vlhkosť), prachom, škodcami. Chránené sú konzervovaním a reštaurovaním.
Množstvom starých dokumentov, ktoré aj naďalej žijú svoj život v archívoch a v ktorých sa odzrkadľujú radosti aj bolesti ľudí z dávnych vekov, je minulosť cítiť v celej historickej budove. "Niekedy si myslíme, že tu straší, ale väčšinou zistíme, že ide len o zle zavreté okno," konštatovala po čase strávenom v archíve A. Mišíková.
* * *
FAKTY
Sídlo archívu
n Od roku 1993 sídli archív v budove bývalého františkánskeho kláštora v Nižnej Šebastovej, postaveného v roku 1634, ktorý sa z južnej strany primkýna ku kostolu. Dovtedy sídlil v budove Evanjelického kolégia (1958 - 1993) a v budove župného domu (1783 - 1958), pretože predchodcom dnešného archívu bol archív Šarišskej župy.
n V niekdajších celách sú dnes pracovne, bádateľňa, knižnica i depoty, kde je uložený archívny materiál. V podkroví sú ubytovacie priestory a konferenčná miestnosť, na prízemí je knihviazačská dielňa. Najzaujímavejšou miestnosťou v archíve je pôvodné kláštorné väzenie "karcer", v ktorom sa zachovali maľby Krížovej cesty z 18. storočia od neznámeho autora, amatéra. Ich cieľom bolo vplývať na dušu kajúcnika a pripomenúť mu jeho povinnosti.
n Františkáni prišli do Nižnej Šebastovej v roku 1625 na pozvanie grófky Kataríny Pálfiovej. Ich cieľom bola spočiatku misijná činnosť v protestantskom prostredí v čase rekatolizácie. Kláštor museli opustiť v roku 1950 po zákaze mníšskych reholí. Budova kláštora bola potom využívaná na rôzne účely, ako sklad družstva, a keď ju v polovici 70. rokoch získalo Ministerstvo vnútra SSR, bola už veľmi schátraná. Opravy a rozsiahla rekonštrukcia trvali ďalších 20 rokov.
(iva)
* * *
FAKTY
Ako možno študovať vlastné korene
n Skúmaním ľudských rodov z hľadiska ich vývoja a vzťahov medzi rodovo príbuznými jedincami sa zaoberá pomocná historická veda genealógia. Vďaka nej sa teda môžete dozvedieť, kto boli vaši predkovia a akým vývojom prechádzal váš rod.
n Od roku 2008 štátne archívy vyhotovujú genealogické rešerše už len pre žiadateľov zo zahraničia. Za rešerš sa platí od 13,27 do 21,57 eura za hodinu hľadania, pričom žiadateľ uhradí aj negatívnu odpoveď. Priemerná genealógia stojí okolo 70 eur. Genealógia je náuka o rodoch.
n Záujemcovia zo Slovenska si musia údaje z matrík vyhľadávať sami, alebo o to požiadajú súkromných genealógov. Za podanie žiadosti o nahliadnutie do matrík sa platí 1,50 eura za každý zväzok matrík. Matriky sa bádateľom poskytujú na mikrofilme.
(iva)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
