26. apríl 1986. Krátko pred pol druhou ráno exploduje štvrtý blok jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Výbuch a následný požiar zničí reaktor. Spôsobí rozsiahly únik rádioaktívnych látok do širokého okolia. Obyvatelia zo zamorených oblastí opúšťajú svoje domovy. Dvanásť rodín, ktoré majú slovenské korene, prichádza žiť do Smolníka v okrese Gelnica.
SMOLNÍK. Korzár navštívil tento víkend ukrajinskú komunitu, ktorá našla druhý domov v Hnileckej doline. Na Černobyľ už veľmi spomínať nechcú. V plnom prúde sú totiž prípravy na významné sviatky, Veľkú noc.
Tri možnosti - búranie, Rómovia, Ukrajinci
Plný autobus a naložené kamióny s vecami prisťahovalcov. Takto vyzeral prvý deň nového života v Smolníku začiatkom 90. rokov minulého storočia. Otomár Vasilco vtedy pôsobil ako starosta, dnes, po rokoch, priznáva, že nálady v obci boli všelijaké.
„V obci boli rozostavané byty pre zamestnancov Železorudných baní. Keď podnik zanikol, mali sme tri možnosti. Byty zrovnať so zemou, byty obsadiť Rómami napríklad zo Spišskej Novej Vsi, alebo využiť ponuku ministerstva zahraničných vecí a byty ponúknuť ľuďom zo zamorenej oblasti," spomína O. Vasilco. Obec sa rozhodla pre tretiu možnosť.
„Kiežby do dediny prišlo päť takých autobusov, aby Smolník omladol. Všetko to boli mladé rodiny s deťmi. Aj po rokoch si ich nesmierne vážim. Niektorí z nich boli vysokoškolsky vzdelaní, napriek tomu tu pracovali ako robotníci, aby uživili svoje rodiny," hovorí bývalý starosta.
Domáci, podľa jeho slov, avízo o nových obyvateľoch obce uvítali s nevôľou. „To boli šumy. Dnes vám to už nik neprizná, pretože s prisťahovalcami nadviazali priateľstvá a dobré susedské vzťahy. Vidieť to bolo hlavne v časoch, keď si Ukrajinci stavali kostol. Pomáhali aj neveriaci, komunisti či rímskokatolíci," otvorene rozpráva O. Vasilco.
Denne pätnásť listov
Rodiny, ktoré sme navštívili, sa práve chystali na ich veľký sviatok. V noci zo soboty na nedeľu sa stretli vo svojej novopostavenej cerkvi, štyri hodiny trvala ich veľkonočná liturgia.
Vladimír Kuzma z ukrajinského mesta Rovno sem prišiel ako poľnohospodársky inžinier, jeho manželka Valentína zase pracovala v banke. Vladimír mal oboch rodičov Slovákov, preto využil ponuku vrátiť sa do starej vlasti. Valentína priznáva, že neraz si v Smolníku poplakala. „Bolo to pre mňa ťažké, pretože na Ukrajine ostali moji rodičia, sestry," vysvetľuje.
Jej staršia dcéra Lenka bola už prváčkou v ukrajinskej škole, aj pre ňu bolo trhanie väzieb na Ukrajine náročné. „Spomínam si, ako sme si s kamarátkami denne písali listy. Poštárka mi ich nosila naraz aj päťnásť," s úsmevom spomína vysokoškoláčka Lenka.
Dnes je už Smolník ich domovom, s obdivom hovoria o krásnom prírodnom prostredí. Horšie je to už so zamestnaním. Vladimír pracoval ako robotník na stavbe, potom na čerpacej benzínovej stanici a dnes je na týždňovkách v Prešove ako majster. Valentína zase pracovala ako robotníčka v miestnej tabakovej fabrike. Potom, čo fabriku zavreli, je doma.
Prišla kvôli zdraviu detí
Oxana prišla na Slovensko tiež z mesta Rovno ako mladá, 22-ročná novomanželka. Podobne ako Valentína nasledovala svojho manžela, ktorý má slovenské korene. V pôvodnom domove pracovala ako robotníčka-omietárka na stavbe. Na náš údiv reaguje, že v jej vlasti je to bežné, aby ženy pracovali na stavbách.
„Možnosť presťahovať sa na Slovensko som uvítala, pretože mi išlo o zdravie detí. Okrem toho, u nás bola vtedy poriadna bieda," spomína Oxana. Ekonomická situácia bola taká zlá, že ľudia nedostávali výplaty. „Moji rodičia pracovali v poľnohospodárskom družstve. Namiesto peňazí dostali múku, chlieb, cukor," upresňuje Oxana.
Neprirodzená horúčava
Na našu otázku ohľadom Černobyľu dostávame odpoveď, že oficiálne sa veľmi na túto tému v ich vlasti nehovorilo. „Bola som vtedy zasnúbená. Spomínam si, že v deň, keď došlo k výbuchu, bolo také zvláštne horúco. Nebola to taká prirodzená horúčava, starí ľudia sa čudovali, hovorili, že také niečo nepamätajú," spomína Valentína. Oxana v tomto období bola v mládežníckom tábore, prišli však po ňu rodičia, aby sa vrátila kvôli výbuchu domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
