VYSOKÉ TATRY. Horská záchranná služba (HZS) zasahovala počas troch uplynulých mesiacov, teda od júna do augusta, dokopy 381-krát. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o viac ako trinásť percent.
Počet smrteľných nehôd a úmrtí je však porovnateľný s rokom 2024, o život prišlo 14 ľudí. Bilanciu letnej sezóny vo štvrtok zverejnila HZS.
Ako uviedla, viac ako 40 percent zásahov bolo zapríčinených neopatrnosťou, podcenením či už svojich schopností, kondičnej alebo technickej úrovne, nesledovaním predpovede počasia, ignoranciou výstrah či porušovaním návštevného poriadku.
Niekedy stačilo len poradiť
Najviac záchranných akcií mali horskí záchranári vo Vysokých Tatrách (156) nasledovala Veľká Fatra, Západné Tatry a Slovenský raj.
„Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo celkovo 501 tiesňových volaní, pričom pri 58 z nich nebol potrebný zásah horských záchranárov,“ uviedla HZS s tým, že na vyriešenie problému volajúceho postačovala telefonická pomoc operátora. Išlo najmä o navigáciu pri zablúdení.
V ďalších prípadoch bol zásah rovno odovzdaný leteckým záchranárom Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej službe.
Pokles návštevnosti horských oblastí, a tým záchranných akcií, bol podľa HZS pravdepodobne čiastočne spôsobený aj klimatologickou situáciou na našom území.
Pomoc potrebovali aj cyklisti
Horskí záchranári najčastejšie pomáhali pri stredne ťažkých úrazoch, ktorých bolo 161. Až 83 zachraňovaných osôb bolo podľa nich v závažnom, až život ohrozujúcom stave. Najčastejšie žiadali o pomoc Slováci, potom Poliaci a Česi.
Medzi zachraňovanými boli aj osoby z Maďarska, Nemecka, Ukrajiny, Belgicka a ďalších desiatich krajín.
„Najčastejšie záchranári HZS poskytovali pomoc turistom, pričom záchrana pri turistike predstavovala 58 percent. V 50 prípadoch potrebovali pomoc cyklisti,“ približuje HZS.
Citeľne sa však podľa nej zvýšil počet záchranných akcií, keď o pomoc žiadali osoby bez zranení. Najviac z takýchto volaní, viac ako 40 percent, uskutočňovali turisti pochádzajúci z Poľska.
Dôležité vybavenie
Horskí záchranári pripomínajú, že v dobe moderných technológií, keď takmer každý disponuje smartfónom, by malo byť samozrejmosťou vybrať sa do horskej oblasti dobre vybavený.
A to primeraným oblečením, s mapami ideálne v režime offline, so záložným plánom, svetelným zdrojom a znalosťou zistiť svoje GPS súradnice.
„Pred tým, než vyrazíte na ďalšie dobrodružstvo, skontrolujte namiesto sociálnych sietí napríklad meteoradar, a keď už budete mať v ruke mobil, vyskúšajte si zistiť svoje aktuálne GPS koordináty,“ radí HZS.
Na záver pripomína, že Karpaty vznikli pred približne 65 miliónmi rokov.
„Nič sa nestane, keď sa pre zlé počasie alebo vyčerpanie otočíte. Pár dní ten váš cieľ na vás ešte počká,“ konštatujú horskí záchranári.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
