KOŠICE. Jedno z najdlhších rokovaní o jednom bode za župana Rastislava Trnku (nezávislý) absolvovali poslanci zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK). Necelé tri hodiny sa v napätej atmosfére venovali eurofondovému projektu vodozádržných opatrení v mestských lesoch pri Gelnici a Dobšinej za viac ako 4,5 milióna eur.
Tento bod do minulotýždňového programu zastupiteľstva zaradilo vedenie župy a pozvalo i odborníkov, ktorí sa na tomto projekte podieľali.
Bola to reakcia na policajnú akciu pod krycím menom Kolumbia zo začiatku júla, ktorú sprevádzali aj domové i osobné prehliadky na viacerých miestach po Slovensku. Vyvolalo to veľký rozruch vo verejnosti aj medzi krajskými poslancami.
Vyšetrovanie sa týka podozrení na závažnú trestnú činnosť poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a subvenčného podvodu.
Prípad dozoruje Európska prokuratúra, začaté je aj trestné stíhanie vo veci.
Podľa policajného vyšetrovania „došlo k úhrade celej sumy zhotoviteľovi napriek tomu, že práce neboli vykonané v dohodnutom rozsahu a na deklarovanej ploche”, čím mala byť spôsobená škoda takmer 3,5 milióna eur na prostriedkoch Európskej únie a vyše 400-tisíc eur na štátnom rozpočte."
Župan Trnka o akcii Kolumbia: Politicky prekážam, polícia je proaktívna Čítajte Aj poslancom povedali, že polícia je popletená
Vedúca župného odboru regionálneho rozvoja Barbora Kováčová rovnako ako Trnka vo vyjadreniach po policajnej akcii Kolumbia odmietla ako nepravdivú argumentáciu polície, že sa práce mali robiť na ploche s rozlohou 2 500 hektárov, ale v skutočnosti pracovali mechanizmy na lesnej pôde iba s rozlohou 50 hektárov.
„V prípade, že by došlo k realizácii na takej veľkej ploche 2 500 hektárov, došlo by k úplnej devastácii lesa. A to cieľom projektu naozaj nebolo, cieľom bola jeho ochrana a obnova.”
Župa teda tvrdí, že policajná vyšetrovateľka si poplietla plochu vykonaných prác s plochou, na ktorej sa zlepší biodiverzita vďaka týmto vodozádržným opatreniam.
Kováčová: Žiadna kontrola nezistila pochybenia
Šéfka odboru regionálneho rozvoja zdôraznila, že rozpočet vypracovala spoločnosť Envigeo pre potreby predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá vychádzala z platných oficiálnych sadzobníkov prác geologickej úlohy.
Ako pokračovala, predpokladá sa, že „zadržíme 400 miliónov litrov vody, čo zodpovedá zhruba 160 olympijským bazénom. Zároveň sme znížili riziko povodní a eróznych procesov, obnovili malý vodný cyklus a výrazne posilnili biodiverzitu v lesných ekosystémoch”.
Prínos projektu podporila snímkami, ktoré majú preukazovať zadržanie vody v lesoch.
Informovala poslancov, že Výskumný ústav meliorácií a ochrany pôdy robil nezávislé merania v Gelnici a v Dobšinej, ktoré „potvrdili stopercentný záchyt vody”.
Na internete sme žiadny ústav s takýmto názvom nenašli. Obrátili sme sa teda na kraj. Dozvedeli sme od neho, že v skutočnosti robil merania Výzkumný ústav monitoringu a ochrany půdy, ktorý je verejnou výskumnou inštitúciou, zriadenou českým ministerstvom poľnohospodárstva.
Akcia Kolumbia: Predvolajú si aj Trnku, polícia vidí okrem podvodu aj zničený biotop Čítajte Tupý: Práce sa nedali robiť bez rozmyslu
Diskusia na zastupiteľstve sa často zameriavala na to, prečo sa ceny za výkopové práce bagrov stanovili podľa cenníka oveľa drahších geologických prác, keď sú ceny za tie isté činnosti podľa cenníka stavebných prác oveľa lacnejšie.
„To, že tento projekt bol realizovaný ako geologické práce, vyplynulo jednak zo štúdie pani profesorky Martiny Zeleňákovej (inžinierka pre vodohospodárske stavby a garantka projektu - pozn. red.), kde odporučila takýto postup,” informoval Pavol Tupý zo spoločnosti Envigeo, ktorý riešil geologickú časť projektu.
Ako ďalší dôvod uviedol, že ide o projekt biodiverzity, chránený patentom. Jeho autorom je slovenský geoaktivista Štefan Vaľo.
Argumentoval aj tým, že geologická stavba Slovenska je veľmi pestrá a nie všetky územia majú rovnaké vlastnosti, čo sa týka vsakovania či odvádzania vody a na mnohých miestach realizácie projektu sa nachádzajú vodárenské zdroje s ochrannými pásmami.
„Nie je tam preto možné realizovať rekultivačné práce úplne bez rozmyslu a pustiť bagre do územia, ukázať im trasy a len povedať, že sa budú kopať jamy s nejakou hustotou. Možno sa niekomu zdá, že by to takto mohlo byť realizované, ale nie je to pravda,” zdôraznil Tupý.
V mnohých prípadoch by totiž podľa neho došlo k poškodeniu územia. Museli sa preto tieto práce uskutočniť na základe vyhodnotenia geologických podmienok, hydrogeologických a sklonových pomerov i umiestnenia lesných ciest. „Preto geologické úlohy, preto nie stavebné práce.”
Župan Trnka sa v Kolumbii pochválil úspechom na svetovej úrovni. Polícia zasiahla pre podvod Čítajte Nevedia to zamerať na centimeter
Odborník ďalej poslancom popisoval, že pri stavebných prácach je v projektovej dokumentácii presne napísané, čo kde sa má robiť, počet, hĺbka, umiestnenie, súradnice či vzdialenosti.
„Ak však máme realizovať opatrenia na desiatkach kilometrov lesných ciest, tak sa to prakticky nedá na rozdiel od stavebných prác zamerať a povedať s presnosťou na meter alebo centimeter, že tu ich budeme realizovať. Geologické práce umožňujú zmysluplne a odôvodnene usmerňovať ich tak, aby boli realizované optimálne v konkrétnych podmienkach.”
Preto podľa neho aj viacerí špecialisti vykonávali dohľad pri realizácii prác v teréne.
„Robili sa o tom priebežné záznamy i usmernenia a je o tom aj správa z dohľadu. Všetky tieto dokumenty boli k dispozícii Úradu vládneho auditu a my sme sa zúčastnili aj osobne istého vypočutia pred pracovníkmi tohto kontrolného orgánu. Zdá sa, že ich naše odpovede uspokojili,” informoval poslancov.
Tupý okrem iného poznamenal k určeniu ceny, že oni nevymýšľali vlastné ceny, ale použili cenníkové položky pre daný typ opatrení aj v súlade s patentom, ktoré vypracovala odborne spôsobilá osoba.
Kraj rozryl pôdu v lese za milióny. Za toľko by bagrovali desiatky rokov, tvrdí poslankyňa Čítajte Brenkusa mrzí, že sa projekt dehonestuje
Poslankyňa Ľubica Blaškovičová (nezávislá) sa pýtala po skúsenostiach s projektami prehrádzok bývalého krajského poslanca Michala Kravčíka, ktoré sú podľa nej dávno nefunkčné a robia len prírodnú prekážku, koľko rokov vydržia vyhĺbené jamy v Gelnici a Dobšinej.
„Kto to bude obnovovať, čistiť, aká je perspektíva zmyslu takéhoto veľkého projektu? Bude mať projekt zmysel aj v budúcnosti a budeme sa o to starať, že to nie je jednorazovka? Lebo keď sa jamy zanesú, celý projekt akoby sa znefunkční.”
Takisto chcela poznať názor odborníkov na medializované výhrady, že sa rozrýpali cesty, ktoré používali hasiči.
Timoteja Brenkusa zo Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá sprostredkovala župe dotáciu, mrzí, že sa projekt dehonestuje, lebo za ním stojí minimálne 25 odborníkov, vrátane hydrogeológov a geológov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
