ČINGOV. Na Čingove v Slovenskom raji chcú v budúcnosti vybudovať archeoskanzen, priblíži históriu niekdajšieho významného osídlenia.
V tomto roku tam odštartoval archeologický prieskum hradiska.
Podľa archeológa Petra Ďuricu sa predpokladá, že v skorom stredoveku predstavoval Čingov a oblasť dnešných Smižian a Spišských Tomášoviec mocenské centrum Spiša.
Ako ďalej uviedol, viac ukáže súčasný prieskum, výsledky podrobných meraní a skenovania lokality.
Vykopávky z neolitu
Čingov je známy svojou archeologickou históriou, ktorá siaha až do obdobia neolitu.
V minulosti sa tam nachádzali centrá slovanského osídlenia.
Hradisko má podľa doterajšieho prieskumu znaky kniežacieho sídla, dokazuje to jeho členenie, rozsah i luxusné importy.
„Pravdepodobne ovládalo dolný Spiš, kým Nitra dominovala západu Slovenska. Umožňovalo kontrolu riečneho koridoru Hornádu, a predpokladá sa, že išlo o súčasť obchodnej trasy spájajúcej Spiš a Košickú kotlinu,“ opísal Ďurica.
Najobľúbenejšie lokality v Slovenskom raji čelia náporu turistov Čítajte Bádali už v polovici 20. storočia
Lokalita bola podľa archeológa Ďuricu prebádaná už v 50. až 60. rokoch minulého storočia.
„Súviselo to s rozširovaním turistických chát a celkovo rozvojom turizmu. Z hľadiska dnešnej optiky však môžeme konštatovať, že výstavba, ktorá bola možno myslená dobre, nebola úplne vhodná. Zastavala sa časť národnej kultúrnej pamiatky, najmä podhradie, ale aj pohrebisko, ktoré by sme mohli dnes prezentovať oveľa vhodnejšou formou,“ vysvetlil.
Súčasný vedecko-archeologický výskum v oblasti hradiska odštartoval začiatkom júla.
Pamiatkový úrad sa ho rozhodol realizovať pod vedením archeológa Martina Horvátha predovšetkým z dôvodu ochrany národnej kultúrnej pamiatky.
Jeho zámerom je nielen získať čo najviac informácií, ale aj ochrániť danú lokalitu.
„Realizovali sme tu geofyziku v oboch katastroch, teda Smižian a Spišských Tomášoviec, ktorá priniesla veľmi zaujímavé výsledky. Pred verejnosťou to celé zatiaľ ostáva utajené,“ poznamenal Ďurica, ktorý na výskume spolupracuje.
Čingov má novú atrakciu, bazén s odkazom na históriu Hradiska Čítajte Známe je medzi vykrádačmi
Archeológ Horváth upozornil, že hoci verejnosť o existencii hradiska nemá poňatia, známe je medzi vykrádačmi, ktorí túto oblasť posledné desaťročia intenzívne rozkrádajú.
V snahe zamedziť tejto činnosti už preto v danej lokalite prijali potrebné opatrenia voči ilegálnemu detektorizmu v súčinnosti so samosprávou, pozemkovým spoločenstvom, obecnou i štátnou políciou.
„Je to trestný čin, vykrádači svojím konaním ničia kultúrne dedičstvo. Každým nálezom, ktorý ilegálne zoberú, ochudobňujú budúci archeopark, múzeum, kde by mohol byť vystavený. Takéto konanie poškodzuje aj samosprávy či rozvoj cestovného ruchu i vedu. Okrem toho, že vykrádači explicitne vyberajú kovové predmety, robia tak neodborným spôsobom, teda nám ničia vrstvy, kontext, ktorý už následne môžeme horšie interpretovať,“ opísal Ďurica.
Náučný chodník
Všetky poznatky z archeologického výskumu chcú totiž archeológovia v spolupráci so samosprávami Smižany a Spišské Tomášovce ponúknuť aj verejnosti, a to tiež prostredníctvom spomínaného archeoskanzenu.
Archeologickou lokalitou bude v budúcnosti prechádzať náučný chodník.
Ako uviedla starostka Smižian Miroslava Szitová, pripraviť ho chcú v spolupráci s obcou Spišské Tomášovce.
„Chceli by sme ho mať už na budúci rok, ak sa všetko podarí a pôjde podľa plánu,“ ozrejmila.
Išlo by podľa jej slov o interaktívne zastavenia, na ktorých by sa návštevníci mohli dozvedieť zaujímavé informácie o lokalite prostredníctvom QR kódov či iným zaujímavým spôsobom.
Parcela patrí urbariátu
Samotný archeoskanzen zvažujú Smižany vytvoriť na ploche oproti hotelu Čingov.
„Ide o parcelu, ktorá je momentálne vo vlastníctve smižianskeho urbariátu, chceme ju však zameniť. Archeoskanzen plánujeme v spolupráci s obcou Spišské Tomášovce, urbariátom a zároveň s požehnaním národného parku, ktorý nám dal zelenú,“ načrtla zámer Szitová.
Budovať ho chcú podľa jej slov postupne, aj v spolupráci s vyšším územným celkom.
„Verím, že sa tu podarí veľké dielo, ktoré by bolo turistickou atrakciou založenou na historickom podklade,“ poznamenala.
Inšpirovali sa v zahraničí
Inšpiráciu našli obce v archeoparkoch na Slovensku i v zahraničí.
„Jeho súčasťou by bolo múzeum, v ktorom by boli prezentované nálezy, zároveň by tam bola tvorivá dielňa pre návštevníkov, kde by sa niečo nové naučili, a to celé by sme chceli spojiť s ochutnávkou jedál,“ opísala starostka Smižian.
Návštevníci by si mohli pozrieť aj repliky niekdajších osídlení.
Predstavu o archeoskanzene má aj archeológ Ďurica, využiť chce pritom moderné technológie.
Pomocou nich by návštevníci získali predstavu o tom, ako kedysi vyzerali obyvatelia hradiska, či už jeho obrancovia alebo bežní ľudia.
„Veľmož Čingov, ako pán hradiska, má na sebe militárie a súčasti odevu, aké boli typické tesne pred obdobím Veľkej Moravy. V ruke má meč, čo v tom období predstavoval vysoký status, malo ho len pár ľudí. Väčšinou používali skôr kopije alebo bojové slovanské sekery,“ opisuje archeológ postavu znázornenú na tablete, ktorú by v budúcnosti takýmto spôsobom mohli v archeoskanzene stretnúť aj jeho návštevníci.
Turistov chcú zdržať dlhšie
Szitová verí, že archeoskanzen poslúži aj ďalším generáciám.
„Chceme to urobiť tak, aby bol Slovenský raj, okrem toho, že je národným parkom a lákadlom pre svoju prírodu, aj lákadlom pre tých, ktorí majú radi históriu a ktorí jej rozumejú alebo sa jej chcú venovať,“ dodala.
Zároveň si myslí, že takýmto spôsobom by sa turisti mohli zdržať v danej oblasti aj dlhšie.
„Je tu veľa roklín, veľa krásnych miest, no turisti sem zväčša prichádzajú na jeden deň. Takto sa možno zdržia dlhšie, budú si tu môcť aj oddýchnuť a nabrať silu,“ skonštatovala.
Samotné náklady na archeopark ešte vyčíslené nemajú, využiť chcú dotácie či granty.
„Sme pripravení, aj po konzultácii s obecnými zastupiteľstvami, participovať finančne na tom, aby sme tu po dlhých rokoch odkryli to, čo nám história zanechala,“ uzavrela starostka obce Smižany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
