KEŽMAROK. Na Kostolnom námestí v Kežmarku zrealizujú rozsiahly archeologický prieskum.
Na sociálnej sieti o tom informovalo mesto s tým, že úvodná etapa rekonštrukcie tejto historickej časti pokračuje podľa harmonogramu.
Práce budú hotové do konca roka.
Pozostatky kamennej kanalizácie
„V rámci výkopových prác bol realizovaný rozsiahly archeologický prieskum a pokračuje aj obnova verejného osvetlenia. Súčasťou rekonštrukcie sú aj dve uličky, ktoré prepoja Kostolné námestie s Hlavným a Hradným námestím,“ uviedlo mesto.
Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová uviedla, že na viacerých miestach zdokumentovali pozostatky kamennej kanalizácie z 19. storočia.
Rekonštrukcia Kostolného námestia v Kežmarku má byť ukončená do konca roka Čítajte Pri realizácii sondy na zistenie vývoja terénu zistili, že povrch je narušený rôznymi zásahmi v priebehu 20. storočia a vrstvy so stredovekými nálezmi nie sú v trasách komunikácií dobre zachované.
„Najvýznamnejšie nálezy sú v miestach, kde nezasiahli inžinierske siete, v bezprostrednom okolí areálu Baziliky sv. Kríža. Výskum väčšieho rozsahu sa realizoval pred vstupom do areálu z južnej a východnej strany. Zaujímavé zistenie je, že vstup do areálu z juhu je až z 19. storočia. Našli sa pozostatky rôznych stavieb aj mimo pôvodného areálu kostola, ktoré boli súčasťou zástavby námestia do 18. storočia,“ priblížila Kučerová.
Nález z 15. storočia
Areál kostola bol pôvodne väčší, v minulosti v ňom stáli menšie hospodárske stavby súvisiace pravdepodobne s existenciou školy a špitála.
Zaujímavosť je podľa Kučerovej nález takzvanej hvozdovej pece, ktorú využívali na sušenie obilia alebo na výrobu sladu.
Nález v Kežmarku môže pochádzať najskôr z konca 15. storočia, prípadne o niečo neskôr.
Rekonštrukcia Kostolného námestia v Kežmarku pokračuje, pracujú v jeho hlavnej časti Čítajte „Pri výstavbe objektov boli narušené staršie hroby. Podarilo sa v druhotnej polohe nájsť ľudské kosti aj časti ľudských sánok sfarbených miestami do zelena. To je znak, že mŕtvym do úst vkladali mince - viera pretrvávajúca ešte z pohanských čias na zaplatenie prevozu do záhrobia. Našli sa aj dve takéto mince z čias Žigmunda Luxemburského (1368 – 1437),“ doplnila Kučerová.
Archeológovia objavili aj novšie osárium.
Pravdepodobne súviselo s výstavbou renesančnej zvonice, respektíve inými novovekými zásahmi v časti, kde bol v minulosti cintorín.
Hroby boli narušené a kosti z nich uložili na jednom mieste v na to pripravenom výkope.
Areál sa časom menil
„Zistili sme, že ohradený areál kostola sa v priebehu storočí menil. Stopy po rôznych posunoch jeho ohradenia sa našli aj na východnej strane – zachovaný okruhliakmi dláždený chodník ku vstupu do areálu kostola v hĺbke 45 centimetrov od dnešného povrchu, ako aj stopy po staršom ohradení kostola,“ podotkla Kučerová.
Najstaršie vrstvy sa podarilo odkryť v hĺbke viac ako meter.
Konkrétne ide o pozostatky stredovekého objektu z 13. – 14. storočia s množstvom odpadu z činnosti kováčskej dielne – najmä trosky, ale napr. aj zlomok podkovy.
Celkový rozpočet prvej etapy rekonštrukcie námestia je podľa zverejnenej zmluvy o dielo vyše 955 000 eur s DPH.
Prvú etapu rekonštrukcie Kostolného námestia a Novej ulice mesto zafinancuje z vlastných zdrojov Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
