VYSOKÉ TATRY. Žiadna privatizácia sa nekoná, nič nejdeme kupovať. Takto reaguje predseda predstavenstva spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) Igor Rattaj na obvinenia smerom k rezortu životného prostredia z prípravy skrytej privatizácie zo strany niektorých politikov.
Kritika sa objavila po oznámení o predložení zonácií Tatranského národného parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). V obvineniach sa spomína aj pôsobenie tejto spoločnosti v horských strediskách Vysoké Tatry a Jasná. Rattaj tvrdí, že v záujme TMR je fungujúci národný park so zonáciou a jasnými pravidlami bez výnimiek.
Vzniknúť má D zóna
O súčasných návrhoch zonácií TANAP-u a NAPANT-u a obsahu dokumentov informoval ešte začiatkom augusta v Tatranskej Lomnici štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa. Podľa návrhov má v oboch Tatrách vzniknúť D zóna. Ide o nižší stupeň ochrany, do ktorého by mali byť preradené aj lyžiarske zjazdovky. Spoločnosť TMR tvrdí, že dlhodobo žiada o zreálnenie ochrany v národných parkoch, rovnako ako aj o zonáciu, ktorú podľa nej za takmer 20 rokov nebola schopná predstaviť žiadna z doterajších vlád.
„Prestaňme sa tváriť, že na zjazdovkách alebo na tatranskom sídlisku je rovnako výnimočný biotop ako v najvzácnejších územiach. Ak by bol jediným záväzným a rozhodujúcim kritériom pre zaradenie územia zjazdoviek stav biotopov, ako o tom píše zákon, a nie populistické kampane niektorých politikov, v D zóne by boli už dávno. Sme za prísnu, ale adresnú ochranu prírody,“ poznamenal Rattaj.
Ministerstvo zverejnilo návrhy zonácií dvoch najväčších národných parkov Čítajte Zákon o ochrane prírody
TMR v tejto súvislosti pripomína zákon o ochrane prírody, podľa ktorého sa zóna D ustanovuje na časti územia národného parku so zastavanými plochami alebo plochami významne pozmenenými činnosťou človeka, ktoré sú určené na trvalé využívanie človekom. Ponechanie zjazdoviek v C zóne, v ktorej je zakázaná akákoľvek ľudská činnosť, je možné len vo forme výnimky. Prevádzkovateľ horských stredísk preto tvrdí, že ak by tu boli zjazdovky, každý projekt by závisel od nálady či názoru úradníka alebo politika, čo je podľa neho veľmi subjektívne a vytváralo by to tiež priestor pre korupciu.
Na vlastných pozemkoch
Na margo spomínaných obvinení z hroziacej privatizácie Rattaj vysvetlil, že strediská prevádzkuje TMR na svojich vlastných pozemkoch v TANAP-e a NAPANT-e, ako aj na pozemkoch prenajatých od štátu a urbárov.
„S jednotlivými urbármi či národnými parkmi máme dlhodobé nájomné zmluvy, ktoré priebežne obnovujeme. Žiadna privatizácia sa nekoná, nič nejdeme kupovať. Uvedomujem si, že nájom za zjazdovky, ktorý platíme TANAP-u, je pre národný park existenčne dôležitý, pretože mu platíme toľko, ako mu na prevádzku prispieva štát. Bol by som blázon, keby som v tejto situácii chcel ohroziť funkčnosť národného parku skupovaním pozemkov,“ skonštatoval.
Zároveň poznamenal, že predaj či zámeny pozemkov sú pritom možné v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany aj dnes, za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zaradením pozemkov v strediskách cestovného ruchu do D zóny ostáva ich vlastníctvo nezmenené. Podľa TMR na zjazdovkách nie je možná ani žiadna bežná výstavba. Zóna D je podľa nej stále pod reálnym dohľadom ochrany prírody.
„Pri potenciálnej investícii je nutné skúmanie vplyvov na životné prostredie. Súhlasy orgánov ochrany prírody sú potrebné aj pri takých veciach ako sú inštalácie informačných tabúľ, pasenia väčšieho množstva zveri či dokonca inštalácia lyžiarskych bránok,“ uviedla spoločnosť.
Strediská cestovného ruchu v D zóne na Slovensku pritom nie sú podľa TMR žiadnou výnimkou. V minulosti sa do ochranného pásma či D zóny dostali zonáciou aj strediská v Národnom parku Veľká Fatra. Obdobne je to v prípade strediska cestovného ruchu Donovaly v ochrannom pásme NP Nízke Tatry. V Českej republike, v Krkonošskom národnom parku, sú podľa slovenského prevádzkovateľa strediská cestovného ruchu buď v ochrannom pásme alebo v takzvanom vnútornom ochrannom pásme.
Nezávislosť na nájomných zmluvách so štátom
Návrhy zonácií národných parkov v oboch Tatrách kritizovala strana Demokrati a jej enviroexpert Michal Kiča. Ten hovoril o hroziacej privatizácii zjazdoviek ako dôsledku zonácie. Preradenie pozemkov do nižšieho stupňa ochrany by podľa neho umožnilo predaj a prevod pozemkov vo vlastníctve štátu.
Poznamenal, že súčasnému prevádzkovateľovi lyžiarskych stredísk v oboch Tatrách v budúcich rokoch uplynie niekoľko nájomných zmlúv, jeho záujem o nadobudnutie pozemkov by tak bol prirodzený.
„Určite by boli v komfortnejšej situácii, ak by už neboli závislí na nájomných zmluvách so štátom, ale štátne pozemky pod zjazdovkami priamo vlastnili,“ povedal počas nedávnej tlačovej konferencie.
„Len samovrah by mohol uvažovať o takom niečom, že ide predať zjazdovky, ktorých prenájom generuje výrazný príjem pre správy národných parkov,“ poznamenal v reakcii vo videu na sociálnej sieti Kuffa. Pripomenul tiež, že lyžiarske strediská prevádzkuje v Tatrách nielen spoločnosť TMR, ale celkovo päť až šesť prevádzkovateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
