HRABUŠICE. Keby žil Hercule Poirot na Spiši, záujemcovia by knižného belgického detektíva zrejme hľadali vo funkcionalistickej vile v Hrabušiciach.
Netradičná architektúra, ktorú by v malej obci nikto nečakal, zvykla nachvíľu zastaviť turistov. Hrabušice sú vstupnou bránou do Slovenského raja, tisíce návštevníkov ročne odtiaľ vychádzajú na Prielom Hornádu či Kláštorisko.
V uplynulých dňoch však vilu, ktorá nebola pamiatkovo chránená, zrovnali so zemou. O dome nie je dostupných veľa informácií. Sprevádza ho historka, že si ho dali postaviť traja bratia po návrate z Ameriky. Korzár sa pokúsil poskladať príbeh jeho vzniku, aj ďalšieho osudu.
V dome prežila kus života Michaela Dupčáková, vnučka Jozefa Fifíka, ktorý bol staviteľom vily. Príbeh o bratoch z Ameriky sa podľa nej nezakladá na pravde. Hovorí, že jej starý otec si dom sám navrhol a postavil s bratom.
„Boli traja bratia. Na hornom poschodí býval môj starý otec s rodinou, spodné podlažie patrilo druhému bratovi, tretí brat si postavil dom na opačnej strane Hrabušíc.“
Domy mali samostatné vchody. „Bol to dvojdom, dva nalepené domy na sebe, len si ho nerozdelili tradične, naľavo a napravo, ale na podlažia.“ Dôvodom mal byť aj prísun svetla počas celého dňa.
Jozef Fifík pracoval ako stolár, s bratom vyrábali nábytok. „Bol vizionár, venoval sa stolárčine, pod celým domom bola stolárska dielňa s pílami a nástrojmi. Nás deti tam nechceli púšťať, aby sme sa tam nehrali a neublížili si,“ približuje Dupčáková.
Vnučka: Nakreslil si ho sám
Na architektonický pôvod domu sa nedávno pýtala mamy, teda dcéry Jozefa Fifíka. „Boli to jeho nápady a jeho návrh, žiadny architekt mu nič nenakreslil. Vymyslel si to a hľadal možnosti a materiály. Povedal si, že nemá mať rohy a bude oblý, zrejme sa inšpiroval v zahraničí.“
Dom začali stavať pred rokom 1960, bratia s rodinami sa tu nasťahovali v rokoch 1968-69, práce na dome sa postupne ešte dokončovali. Ako dieťa nevnímala výnimočnosť stavby, aj keď v dedine bolo občas počuť negatívne reakcie.
„Pamätám si však aj opačné reakcie. Keďže to je brána do Slovenského raja, premelie sa tu veľa turistov, mnohí zastavovali a obdivovali ho ako zaujímavosť. Už pred 20 rokmi bola fotka nášho domu v časopise, smiali sme sa, že sme sa dostali do novín,“ spomína si vnučka jedného z pôvodných majiteľov.
Dom, v ktorom žije seriálový Hercule Poirot, je v skutočnosti v Londýne. (zdroj: wikipedia)Chodba pre bicykle
Približuje, že rovnako zaujímavý bol aj interiér. Pôdorys bol oválny, vonkajšie steny nemali kúty, na čo si dnes spomína vnučka s úsmevom. „Keď nás ako malé deti mama chcela poslať do kúta, tak sme reagovali, že to sa nedá.“
Aj okná boli oblé a stredná časť oválu bola otvorená, po krajoch boli izby. „Keď niekto povedal: choď na chodbu, tak sme sa tam mohli bicyklovať, bola taká priestranná.“
Vnútri boli tri mohutné betónové stĺpy, ktoré boli podperou a zároveň priznanou časťou interiéru.
„Bola tam zaujímavosť, ktorú som inde nevidela. V stredovej časti boli radiátory umiestnené do priestoru, nie pod oknom či pri stene, ale delili časť chodby. Vedľa klasický gauč, stolík, oproti televízor.
Jozef Fifík bral dom ako svoje dielo. „Bol známy tým, že keď mohol, hocikomu pomohol, každý ho poznal. Keď reštaurovali oltár z kostola, vyrobil na dočasné prázdne miesto veľký kríž ako zástupný oltár," vraví Dupčáková. Fifík zomrel v roku 1997.
Dom budil pozornosť štýlom aj veľkosťou. (zdroj: Lukáš Patera)Menil majiteľov
V dome neskôr bývali deti oboch synov, časť rodiny sa postupne odsťahovala, dom sa stal náročný na údržbu. V roku 2008 ho predali, niekoľkokrát tiež zmenil majiteľa.
V minulosti sa v realitnej kancelárii predával za 125-tisíc eur.
Dnes sa stretáva Dupčáková s otázkou, prečo nebol pamiatkovo chránený. „Starý otec si niečo vymyslel a bolo to zaujímavé, asi mu nenapadlo požiadať o nejakú pečiatku.“
Ako sa dnes díva na zbúranú vilu? „Sú to strašné pocity. Pár rokov som tam bývala, chodila som odtiaľ aj do prvého ročníka, neskôr sme sem chodili každý víkend a vždy na prázdniny."
Spojený ho má s peknými spomienkami na klasické prázdniny u starých rodičov na dedine. „Sliepky, husi, jahody, čerešne, pamätám si tu zabíjačky a veľké rodinné stretnutia na Veľkú noc. Aj keď sa nás tu stretlo veľa, všetci sme sa zmestili.“
Opäť traja bratia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
