Denník Korzár priniesol viacero reportáží a rozhovorov k 35. výročiu zjavení na hore Zvir.
LITMANOVÁ. Obec akoby hodená do objatia kopcov v kraji, kde líšky dávajú dobrú noc. Aj takto novinári charakterizovali Litmanovú v čase, keď do nej päť rokov prúdili tisíce veriacich, aby sa na hore Zvir pomodlili na mieste, kde sa 5. augusta 1990 dvom dievčatám Ivete Korčákovej a Katke Češelkovej údajne zjavila Panna Mária.
Hora vzdialená od obce necelé tri kilometre je aj po 30 rokoch od posledného zjavenia pútnickým miestom. V najlepších časoch navštevovalo Litmanovú, známu aj peknou prírodou a lyžiarskym strediskom, aj 200-tisíc veriacich z rôznych kútov sveta.
V roku 1993 sa napríklad očakával príchod viac ako 100-tisíc pútnikov, čo bolo dvakrát viac ako mal okres Stará Ľubovňa obyvateľov. Prednosta okresného úradu František Horal hovoril pre denník SME o mimoriadnej situácii.
„Prosil som zástupcu každej zložky, aby bez ohľadu na finančné prostriedky prispel svojou účasťou na organizačné zabezpečenie púte. Dohodli sme sa, že okresná nemocnica zdvojnásobní zdravotnícku službu, bude vyhradený priestor pre pristátie helikoptéry, primári jednotlivých oddelení vyčlenia určitý počet voľných lôžok a budú v mimoriadnej službe.“
Pokračoval, že veliteľov polície požiadali, aby na mieste od skorého rána usmerňovali dopravu.
Farár z Litmanovej: Zjavenie nie je experiment, na potvrdenie z Vatikánu sme čakali roky Čítajte Zvláštna autobusová armáda
Rada Štátneho fondu životného prostredia vyčlenila v tom čase 600-tisíc korún, čo je dnes menej ako 20-tisíc eur, na zachytenie vodných prameňov na hore Zvir. Nazvala to akciou mimoriadneho významu.
V rovnakom roku tiež obec kvôli púti vybudovala cestnú komunikáciu, elektrické vedenie a inštalovala krížovú cestu priamo k hore.
Denník SME priniesol z púte v roku 1993 reportáž. „Je noc. Hviezdy a reflektory áut osvetľujú úzku asfaltovú cestu, po ktorej sa pomaly sunú davy ľudí, pôsobiace v tme nezvyčajným dojmom. Autobus za autobusom sa valí ako zvláštna armáda. Tri hodiny ráno, 8. augusta. Kdesi tam, vpredu, už celkom blízko, je hora Zvir.“
Reportáž priniesla aj informáciu o tom, že sa dievčatám anonymovia vyhrážali únosom. Čo sa napokon nepotvrdilo.
Priniesla správu o zjavení Panny Márie: Svet sa pozeral rôzne, bolo ťažké niesť reakcie Čítajte Reportáž o konci zázraku
V auguste 1995, teda v roku, keď sa dievčatám podľa ich slov posledný raz zjavila Panna Mária, uverejnil Nový čas článok pod názvom „Koniec zázraku v Litmanovej“.
V reportáži sa píše, že do 24. februára 1991 sa „Božia Matka zjavovala dievčatám podľa ich slov len sporadicky. Od marca 1991 sa s ňou stretávali vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Šiesteho augusta im údajne oznámila, že na Zvire sa zjavila posledný raz".
Ako si vysvetľuješ príčinu návštev Panny Márie a to, že práve ty si jednou zo sprostredkovateľov jej posolstiev? – pýtala sa v roku 1995 redaktorka Ivetky.
„Prišla sem preto, lebo nás veľmi potrebuje. Žiada od nás lásku k blížnemu a úplne jednoduchý vzťah k Bohu. A prečo práve ja? Boh oslovuje nehodných a hriešnych, aby zmenili svoj život. Aj ja som jednou z takých."
Veriaci, ktorí prišli do Litmanovej v rokoch po prvom zjavení. (zdroj: TASR)Aký je váš vzťah k zjaveniam, veríte, že sú pravé? – pýtal sa Nový čas Mariána Potaša, člena komisie, ktorá skúmala litmanovské zjavenie a zároveň vtedajšieho správcu tamojšej fary.
„Nevravím, že neverím, ale samotným zjaveniam nepripisujem veľký význam. Verím v to, že Matka Božia vypočuje každého, kto ju úprimne prosí o pomoc. Aj na hore Zvir sa udiali zázraky telesného i duchovného uzdravenia. Kňazi tu spovedali neraz aj 15 hodín. Na spoveď prichádzali ľudia po 40-50 rokoch. Nikdy nezabudnem na ženu, ktorá prišla z Ameriky, aby sa vyspovedala z ťažkého hriechu, ktorý ju ťažil 20 rokov. Litmanová je magnetom, ktorý priťahuje pútnikov z celého sveta. Boli tu dokonca ľudia z Filipín a Indie," opísal Potaš.
Dodal, že sám je zvedavý, ako bude vyzerať Litmanová v ďalších rokoch potom, keď už zjavenia nepokračovali.
V takom chudobnom kraji sa Panna Mária nezjaví. Ako žije Litmanová 35 rokov od prvého zázraku Čítajte Postele nepotrebovali, modlili sa na hore
Vzhľadom na vysoký počet veriacich, ktorí na pútnické miesto chodili a chodievajú v časoch výročia zjavenia, vystali aj pragmatické otázky. Riešili sa napríklad sťažnosti na chýbajúce toalety a nedostatok ubytovacích kapacít. Napríklad v auguste 1995 očakávali až 200-tisíc návštevníkov.
Obec zriadila priestranné parkovisko, kde mohlo parkovať vyše 4-tisíc osobných áut a 2-tisíc autobusov. Na hore vtedy vybudovali päť WC.
Pútnici hotel nepotrebujú, tvrdil v tom čase vtedajší starosta Vasiľ Vislocký. „Tí sa prichádzajú modliť a pred mariánskymi sviatkami sa modlia na hore celú noc. Tí, čo chodia z Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, prichádzajú v noci zo soboty na nedeľu. Niektorí zahraniční pútnici už majú medzi miestnými občanmi svojich priateľov, ktorí sa o nich postarajú.“
Ani v nasledujúcich rokoch ubytovacie kapacity výrazne neporástli.Ako dva roky od posledného zjavenia písal reportér Národnej obrody, turistická infraštruktúra nebola - vzhľadom na počet návštevníkov - príliš rozsiahla.
„V budove niekdajšej správy JRD je ubytovňa s asi štyridsiatimi a v kultúrnom dome s asi tridsiatimi lôžkami. Spoliehať sa príliš na ne nemožno, pretože napríklad počas našej návštevy boli obsadené tréningovým zájazdom mladých futbalistov z poľského Nowého Saczu.“
Pokračoval, že mnohí pútnici, ak je to len trochu možné, tieto zariadenia nevyužívajú, ale trávia noc priamo na hore Zvir. „Ak je počasie menej priaznivé, sú k dispozícii postele v súkromí: dedina je plná rozsiahlych murovaných domov, postavených najmä za peniaze zarobené v Amerike.“
Vydanie denníka SME v auguste 1993. (zdroj: Archív)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
