GELNICA, DOBŠINÁ. Všetko prebehlo rýchlo a krátko, vravel o prácach v gelnických lesoch Timotej Brenkus zo Slovenskej agentúry životného prostredia vlani v novembri počas zastupiteľstva v Gelnici.
Opisoval tým, ako prebiehal projekt na ochranu biodiverzity Košického samosprávneho kraja, ktorý dnes vyšetruje polícia pod názvom akcia Kolumbia.
„Aby nás Boh ochraňoval od takýchto projektov. Vy ste rozkopali zvážnice, ktoré bude treba dávať do pôvodného stavu," kritizoval vtedy postup prác a ich výsledok mestský poslanec Štefan Nemčík.
Dnes polícia tvrdí, že práce v lesoch pri Gelnici a taktiež pri Dobšinej sa neurobili tak, ako to stálo v zmluve medzi košickou župou a ministerstvom životného prostredia. Tie mali podporiť lesný ekosystém, podľa polície však počas nich poškodili prirodzené biotopy.
Kraj napriek tomu zaplatil dodávateľskej firme celú sumu viac ako 4,5 milióna eur. „Podľa doterajších zistení bola spôsobená škoda takmer 3 500 000 eur na prostriedkoch Európskej únie a vyše 400 000 eur na štátnom rozpočte Slovenskej republiky," informoval hovorca policajného prezídia Roman Hájek.
Polícia vykonala začiatkom týždňa domové a osobné prehliadky, ako aj prehliadky iných priestorov, v okresoch Košice a Zvolen. Prípad vyšetruje aj Európska prokuratúra.
Odpovedáme na otázky, o čom je akcia Kolumbia
- O čom je projekt kraja,
- čo urobili v Gelnici
- prečo boli na projekt negatívne reakcie,
- čo je akcia Kolumbia,
- ako sa začalo vyšetrovanie,
- kto robil zákazku za eurofondy,
- koho polícia vyšetruje,
- prečo vznikol spor medzi Tarabom a Kičom.
O čom je projekt kraja
Projekt vodozádržných opatrení robili v lesoch pri Gelnici a Dobšinej. Mali zmierniť dopady klimatickej zmeny, práce za 4,5 milióna eur sú naviazané na eurofondy.
Aj keď kraj v materiáloch k verejnému obstarávaniu píše, že predpokladaná suma zákazky mala byť 3,4 milióna eur, napokon to bolo o milión viac. Pri prezentácii projektu župa tvrdila, že technologické riešenie robili na ploche s rozlohou 2 500 hektárov a z výsledku má úžitok až 4 500 hektárov lesa.
Mechanizmy v skutočnosti pracovali na lesnej pôde s plochou 50 hektárov. Pre Korzár to dávnejšie priznala župa. Práce podľa jej slov trvali 27 kalendárnych dní.
Opatrenia majú zvýšiť vstrebávanie vody v lese, aby v čase klimatickej krízy neodtekala preč. Použili na to patentovanú technológiu slovenského geoaktivistu Štefana Vaľa, ktorý sa venuje problematike klimatickej zmeny od roku 2009.
V lesoch v Dobšinej a Gelnici podľa Vaľa zadržali každú kvapku vody. Celý proces má byť zložitý a náročný a musí to robiť školený strojník. V roku 2019 sa Vaľo zúčastnil konferencie Košického samosprávneho kraja o obnove krajiny, ktorej predsedal aj župan Rastislav Trnka.
Kraj rozryl pôdu v lese za milióny. Za toľko by bagrovali desiatky rokov, tvrdí poslankyňa Čítajte Ten sa viacerými príspevkami na sociálnej sieti pochválil zeleným projektom. „Voda v našich lesoch odtekala 'do kanála'. Vyriešili sme to svetovým unikátom."
Kraj prezentoval, že poškodenú lesnú pôdu upravia prácami tak, aby zrážková voda neodtekala, ale ostala v lesoch, čím sa zvýšili zásoby podzemnej vody. Jeho argument bol, že z nich odchádzalo až 60 percent zrážok.
Práce spočívali v tom, že rýpadlom rozrušili spevnené povrchy nevyužívaných lesných zvážnic a približovacích liniek. „Objem zadržanej vody vďaka nášmu projektu stúpne za rok na milión litrov, čo je 160 olympijských bazénov," pýšil sa Trnka.
Čo urobili v Gelnici
V Gelnici pracovali v zime, aj tesne pred vianočným sviatkami, na 40 kilometroch lesnej plochy. Opatrenia museli spraviť do konca roka 2023.
Timotej Brenkus zo Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá spadá pod envirorezort a sprostredkovala župe dotáciu, na zastupiteľstve v Gelnici vlani v novembri povedal, že práce „prebehli veľmi rýchlo a krátko približne niekedy medzi 3. decembrom a 23. decembrom 2023".
Plochy na rozrytie sa podľa neho vyberali tak, že sa vylúčili všetky cesty pre nákladnú dopravu, cesty, ktoré vedú k nejakému súkromnému majetku, poprípade lúke či lesu. Vyčlenili zvážnice, ktoré sa používajú k vysielaču, protipožiarne cesty a všetky tie, ktoré potrebujú lesní hospodári.
Pred poslancami vystúpila aj autorizovaná inžinierka pre vodohospodárske stavby Martina Zeleňáková. S krajom spolupracovala na projekte. Povedala, že sa snažili čo najviac pristúpiť k prírode blízkemu riešeniu, aby znížili povodňové riziko pre Gelnicu a Dobšinú.
„Konkrétne v tomto projekte bolo dokázané, že ťažobná činnosť v lese a hospodárska činnosť v lese často prispieva k povodniam a k povodňovým situáciám," povedala.
Vedúca župného odboru regionálneho rozvoja Barbora Kováčová obhajovala projekt. Hovorila o tom, že jeho výnimočnosť si všimla aj Európska únia a preto bol predseda Trnka pozvaný na konferenciu OSN do Kolumbie. Povedala, že projekt dávajú za príklad dobrej praxe aj v Českej republike.
O opatreniach v lesoch informovala česká Prima News v reportáži „Ako zabrániť povodniam". Trnka video zdieľal s komentárom, že päť rokov roboty a know-how z Košického kraja ocenili aj v Česku.
Prečo boli na projekt negatívne reakcie
Gelnickú poslankyňu Gabrielu Oravcovú oslovili turisti, cyklisti a ľudia, ktorí využívajú lesné chodníky s tým, čo sa v lesoch deje. Opísala, že zničili zvážnice a prístupové komunikácie, ktoré slúžili aj v prípade požiaru.
Brenkus reagoval, že použili patentovaný postup a určite nenarušili žiaden chodník. Celý technologický postup podľa neho plánovali tak, aby na kraji rozrušeného chodníka alebo lesnej cesty ostalo zhruba 80 centimetrov až jeden meter priestor na pešiu chôdzu.
Práce kritizoval aj mestský poslanec Štefan Nemčík. Povedal, aby „nás Boh ochraňoval od takýchto projektov“.
„Vy ste rozkopali zvážnice, ktoré bude treba dávať do pôvodného stavu. Stačilo úplne málo v týchto lesoch realizovať a neminulo by sa dva a pol milióna eur. Prechádzal som si všetky jamy, o ktorých hovoríme. Vy tvrdíte, že sa dá prejsť zhruba 80 centimetrov od nich. Nedá sa. Som telom a dušou turista a nedá sa tam prejsť.“
Voda sa navyše v jamách podľa poslanca nezachytáva, sú suché.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
