ŠTÍTNIK. Na ulici v Štítniku je neprehliadnuteľná. Je to jediná rekonštruovaná budova. Keď do nej človek vojde, hneď zacíti lepidlo. Najprv sa môže zdať, že je to vôňa novej omietky a rekonštrukcie, ktorá posledný rok v budove prebiehala. Je to však lep, ktorý používajú na zdobenie vianočných ozdôb.
Vynovenú budovu z 18. storočia sprístupnilo verejnosti v polovici mája občianske združenie Gemerský umelecký inštitút, ktoré je aj za jej rekonštrukciou. Obnovili v nej výrobu vianočných ozdôb, ktorá bola kedysi pre Gemer špecifická. V závode Gemer Sirk v minulosti vyrábali aj osemtisíc ozdôb denne.
V najväčšom rozkvete zamestnávali 430 ľudí. Po revolúcii počet zamestnancov klesal a oficiálne výrobné družstvo, ktoré otvorili v októbri 1954, zaniklo v roku 1999.
V obnovenej výrobe s názvom GemCraft - Centrum gemerského remesla, zaúčajú miestne obyvateľky, ktoré majú o výrobu ozdôb záujem.
Do Vianoc by chceli spraviť vlastnú kolekciu. Záujemkyne o prácu majú, tej v Štítniku veľa nie je. Plán je, že na ozdoby chcú mať odberateľov a chcú sprístupniť možnosť vyrobiť si vianočnú ozdobu aj turistom či deťom v škôlkach a školách. Prvé takéto workshopy už majú vypredané.
Obnova brány na historickej budove. (zdroj: GemArt-Gemerský umelecký inštitút)Na začiatku bolo maľovanie
Gemerský umelecký inštitút založili v roku 2020 v Betliari, kde zrekonštruovali starú budovu. Prevádzkovali v nej penzión a kaviareň.
Martina Štěpán, členka občianskeho združenia hovorí, že v jednom momente sa museli rozhodnúť, čo chcú ľuďom na Gemeri priniesť. Rozhodli sa, že ich chcú kultivovať umením. Začali kurzami maľovania pre deti a dospelých v Štítniku a Betliari. Za posledné roky sa rozšírili, podujatia robia už aj na západnom Slovensku.
Členka združenia Monika Kerekešová vymenúva, že ide o akcie ako Slovenský vínny festival, Živé obrazy, ale aj vianočné trhy. Pravidelne majú v Štítniku výstavu zážitkovej kresby, v miestnom kaštieli pri vodnom hrade majú aj kinematografickú výstavu.
Všeobecne je vízia občianskeho združenia jasná – chcú, aby ľudia nesedeli pri televízii a nechodili len do nákupných centier do Košíc.
Na rok 2025 majú naplánovaných takmer 125 podujatí. Keď v roku 2022 začínali, ľudia veľmi neboli zvyknutí, že sa v okolí niečo deje. „Na začiatku sme chceli len maľovať. Postupne začalo chodiť viac ľudí a teraz máme na facebooku 10-tisíc sledovateľov,“ hovorí Štěpán.
Pozitívne príklady pre deti
Na Gemeri však nerobia len kultúrne podujatia. Pracujú aj s rómskou komunitou. S deťmi riešili témy nekriminálneho života, týrania žien či prevencie otehotnenia.
V Štítniku žije 35 percent Rómov, v susedstvách sú aj obce, kde ich je 80 percent. Väčšina z nich žije v osadách. Osvetu však nerobia tak, že si deti posadia do triedy a tému im prednášajú. Snažia sa im prinášať motiváciu cez dobré vzory.
Zavolali osem Rómov z okolia, ktorí niečo dokázali. Boli medzi nimi farár, policajt, vojak, starosta či učiteľ. „Hovorili nám, ako si prežili rasizmus, diskrimináciu. Ukazujeme im na konkrétnych príkladoch, že si môžu vybrať aj takúto cestu."
Spolu s rozvojom a podporou kultúry na Gemeri kupujú staré budovy, ktorým sa snažia vdýchnuť nový život. Ak by to nespravili, s najväčšou pravdepodobnosťou by spadli.
Po železiarstve ostalo ticho
Historická budova, v ktorej obnovili výrobu vianočných ozdôb, je z 18. storočia. Aj keď nie je národnou kultúrnou pamiatkou, k rekonštrukcii prizvali aj pamiatkarov. Chcú zachovať čo najviac pôvodného.
Počas socializmu v takmer dvestoročnej budove prevádzkovali železiarstvo, zavreli ho po revolúcii. Posledných 30 rokov bola budova prázdna. V dome predtým dlhšie bývala rómska rodina. Časom do nej začali zasahovať, meniť pôvodné okná za plastové, čo sa obyvateľom nepáčilo.
„Oslovili nás z obecného úradu, keďže vedeli, že sme už nejaké staré domy v okolí kúpili,“ opisuje Štěpán.
Budovu napokon kúpili a celú ju zrekonštruovali. Stavebník Daniel Pampúrik hovorí, že na tom pracovalo osem ľudí. Snažili sa zachovať čo najviac pôvodného. Ukazuje na dvere, ktoré zreštaurovali: „Na nich sme sa vybláznili, kým sme ich očistili od starých farieb. Veľa práce bolo aj s omietkami,“ opisuje.
Pôvodné fotografie ukazujú, v akom zlom stave budova v minulosti bola. Vyzerala podobne ako mnoho iných zanedbaných historických budov, ktorým hrozí zrútenie.
Málokto si možno dokáže predstaviť, že sa dajú zanedbané, roky chátrajúce domy takto zrekonštruovať. A ešte menej ľudí by sa do toho naozaj pustilo. Pampúrik hovorí, že steny sú zdravé, bez statických porúch. Jedným dychom dodáva, že „všetko sa dá zachrániť“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
