Pred týždňom odviezli zo Spišského múzea v Levoči renesančnú bustu od Donatella. V sprievode kukláčov si po ňu prišiel generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Utajený prevoz spustil vlnu kritiky odbornej verejnosti.
Rezort svoj úmysel predtým ani potom dostatočne nekomunikoval, čo vyvolalo viaceré otázky. Po 50 rokoch prichádza Spiš o vzácnu bustu a ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS) avizuje, že ju chce vystaviť v Bratislave. Verejnosť stále nemá presné informácie, aké ďalšie kroky s bustou ministerstvo plánuje.
Základné témy, ktoré sa ku kauze viažu:
- 1. Busta slúžila ako lopta, maľovali po nej
- 2. Bola za mrežami, tak ju zobral Machala s komandom
- 3. Prečo to v Česku išlo a u nás nie
- 4. Ako dopadla dohoda Machalu v mikine s kameramanom
- 5. Či je busta na mieste, kde bežne nechodí ani premiér či prezident
- 6. Prečo je podľa Šimkovičovej pre bustu lepším miestom Bratislava a nie Levoča
- 7. Ako Levočania volajú ministerku
- 8. Kto preverí, či je busta ôsmym dielom Donatella
- 9. Aké písomnosti stále chýbajú
1. Busta slúžila ako lopta, maľovali po nej
Širšia verejnosť zaznamenala bustu Cecílie Gonzaga vo februári 2025. Znázorňuje mladú ženu, vznikla v 15. storočí vo Florencii, je z kararského mramoru. Vyplýva to z dlhoročného výskumu Marty Herucovej zo Slovenskej akadémie vied, podľa ktorej je dnes už takmer isté, že jej autorom je renesančný sochár Donatello.
Na Spiš sa zrejme dostala vďaka spriaznenosti rodiny Gonzaga z Mantovy a rodom Csákyovcov. V minulosti bola súčasťou interiéru kaštieľa v Spišskom Hrhove, ktorý vlastnil rod Csákyovcov.
Kaštieľ neskôr fungoval ako dievčenské reedukačné centrum. Z obáv, že by sa mohla poškodiť, ju premiestnili. Dievčatá z polepšovne sa s bustou hrali, občas vraj dokonca slúžila ako lopta, okolo očí mala nakreslené linky.
Od roku 1975 ju uložili v depozite Spišského múzea v Levoči s popisom „mramorová busta ženy neznámeho autora.“ V osemdesiatych rokoch bustu do katalógu múzea zaevidovali ako napodobeninu.
Pravosť diela sa overovala dlho a náročnými spôsobmi. Medzi indície, že ide o originál, patrí podpis na spodnej časti, ktorá nesie značku Opus Donatelli. Donatello signoval len niektoré diela, väčšinou tie, ktoré si sám cenil.
Šimkovičová hovorí o buste ako o „niečom, na čo je podozrenie, že by to mohol byť originál“.

2. Bola za mrežami, tak ju zobral Machala s komandom
Vo štvrtok presunuli bustu z levočského múzea v prítomnosti vyzbrojeného komanda bez toho, aby o tom rezort kultúry informoval. Odborníci hovoria o neštandardnom spôsobe.
Prevoz je podľa riaditeľky Východoslovenskej galérie Doroty Kenderovej „bezprecedentnou a nezákonnou záležitosťou.“ Pripomína, že zákon nedovoľuje presúvať zbierkové predmety kvôli „lepšej ochrane" - takýto dôvod si podľa nej ministerstvo vymyslelo.
Odvoz busty nie je podľa nej len právne pochybný, ale aj prakticky neopodstatnený. „Spišské múzeum disponuje špičkovými úložnými podmienkami - zrekonštruované depozitáre s bezpečnostnou službou, poplašnými systémami a kontrolovanými klimatickými podmienkami.“
Ministerstvo kultúry dôvodí zvýšenou ochrany busty. „Bola v depozitári za nejakými mrežami,“ hovorila ministerka kultúry v relácii Rozhovory s Mimi Šramovou.
Mimoriadne riešenie bolo podľa rezortu potrebné, pretože depozitárne priestory levočského múzea nespĺňajú najvyššie bezpečnostné štandardy.
„Žiadny depozitár na Slovensku nie je tak zabezpečený, aby niečo, na čo je podozrenie, že by to mohol byť originál, dokázal takéto dielo ochrániť,“ tvrdila Šimkovičová.

3. Prečo to v Česku išlo a u nás nie
„Najhorší je spôsob, ako sa to stalo – nabehne tajomník služobného úradu s kukláčmi do múzea a odnesie si bustu. Vedenie ministerstva sa správa ako teroristická jednotka, ktorej modus operandi je zastrašovanie, arogancia moci, hrubá sila a deštrukcia,“ komentovala prevoz Kenderová.
V zahraničí sú podobné prevozy vzácnych diel vopred oznámené. Keď v roku 2019 Česku pred pár rokmi prevážali sochu Věstonickej Venuše, informovali o tom vopred novinárov. Zábery z presunu 30-tisíc rokov starej sošky sa objavili v mnohých médiách.
Neštandardná bola aj účasť Machalu, levočská televízia ho zachytila v neformálnom oblečení s kapucňou na hlave.
„Za viac ako 25 rokov svojej kariéry som niečo také nezažil. Nespomínam si ani na takú situáciu, že by sa nejaký zamestnanec ministerstva kultúry zúčastnil na podobnom prevoze,“ komentoval to exriaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis.
Rezort kritiku prevozu odmieta a tvrdí, že prevoz busty sa dial „v súlade s pravidlami, ktoré sa konajú všade vo svete“. Všetky bližšie informácie o procese či konkrétnom mieste uloženia označilo ministerstvo za neverejné.

4. Ako dopadla dohoda Machalu v mikine s kameramanom
Proces prevozu náhodou zachytila lokálna súkromná televízia TV Levoča. Reportáž nezverejnila vo štvrtok, keď bustu odvážali, ale päť dní potom, teda v deň, keď rezort kultúry poslal médiám rozsiahle vyjadrenie k presunu busty.
S jedinečnými zábermi čakala, pretože kameramana o to na mieste požiadal Machala s tým, že dajú súhlas, kedy to televízia môže zverejniť.
Reportáž má päť minút, je dostupná na tomto odkaze. Zachytáva nielen špeciálny prepravný kontajner, v ktorom bola busta, ale aj momenty podpisu dokumentov súvisiacich s jej prevozom.
Na videu je zachytený aj protokol o stave diela, v ktorom je ako vlastník uvedené Slovenské národné múzeum - Spiš, Levoča. Pri kolónke autor diela je Donatello s tromi otáznikmi. V reportáži vidieť aj policajné autá, bielu dodávku, komando so samopalmi.

5. Či je busta na mieste, kde bežne nechodí ani premiér či prezident
Odkedy bustu z Levoče odviezla biela dodávka, bolo tajné, kam zabalená v drevenej debničke, v sprievode Lynx komanda a Machalu cestuje. Rezort kultúry sa bližšie nechcel vyjadriť.
Päť dní po prevoze ministerstvo ticho čiastočne prelomilo cez tlačovú správu. Svoj postup obhajovalo bezpečnostnými dôvodmi. Napriek opakovaným otázkam médií však verejnosť stále s určitosťou nevie, kde ju Šimkovičovej rezort v spolupráci s ministerstvom vnútra umiestnil.
Denník Korzár už minulý týždeň pracoval s informáciou, že bustu nepreviezli do skladu kultúrnej inštitúcie, ale do priestorov rezortu vnútra. Ide o Centrum bezpečnostnotechnických činností v Topoľčiankach, ktoré spadá do sekcie krízového riadenia.
Strážený areál je podľa satelitných aj pouličných záberov Google oplotený s nadstaveným ostatným drôtom a strážnicou. Denník SME zistil, že priestor podlieha utajeniu, vstup doň majú len osoby s dvomi najvyššími bezpečnostnými previerkami, teda previerkou na stupeň tajné a prísne tajné.

Na Slovensku je len obmedzený počet ľudí s takto vysokou previerkou, nemá ju ani väčšina policajtov a priestor nie je bežne prístupný ani pre najvyšších ústavných činiteľov, vrátane premiéra či prezidenta.
Podľa dobre informovaného zdroja sa použitie tohto areálu na uskladnenie umeleckého diela úplne vymyká zvyklostiam. Vstup do areálu by spolu s bustou za týchto okolností nemohli zabezpečovať pracovníci múzea.
Rezorty kultúry a vnútra nikdy nepotvrdili, či je busta v tomto areáli. Minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas) počas výjazdového rokovania vlády v Pečovskej Novej Vsi vyhlásil, že nevie, kde je vzácne dielo uskladnené. Odkázal na ministerstvo kultúry.
Šimkovičová reagovala, že si odkladajú všetky články a reportáže a podajú trestné oznámenie, pretože „nastalo naplnenie litery zákona vo veci ochrany a bezpečia zbierkového predmetu".
Takéto dielo by nemalo byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu, relatívna vlhkosť by sa mala pohybovať okolo 50 percent a teplota v rozmedzí 18 až 20 stupňov Celzia.
„Tieto podmienky sú aj v súčasnosti dodržané. Odborná starostlivosť a režim ochrany sú preto primerané a zodpovedajú charakteru a hodnote zbierkového predmetu,” dodala hovorkyňa rezortu kultúry Petra Bačinská pre portál aktuality.sk.
6. Prečo je podľa Šimkovičovej pre bustu lepším miestom Bratislava a nie Levoča
Aj napriek tomu, že bola polstoročie na Spiši a ide o zbierkový predmet Spišského múzea v Levoči, podľa vyjadrenia ministerky v relácii Rozhovory s Mimi Šramovou však ostane v Bratislave.
„Ak experti zhodnotia túto bustu a povedia, že je originál, vyčíslia jej hodnotu, bude vystavená v Slovenskej národnej galérii, tak prilákame aj ľudí zo zahraničia. Každý jeden občan má právo, aby videl toto nádherné dielo."
To ostro kritizujú politici i osobnosti z východného Slovenska. „Ak by sa busta stala súčasťou expozície inštitúcií mimo regiónu, vnímali by sme to ako zásah do kultúrnej identity Levoče a regiónu,“ hovorí primátor Levoče Miroslav Vilkovský (nezávislý).

Podľa Vladimíry Marcinkovej (SaS) by to Spišu výrazne pomohlo oživiť turistický ruch. „Bratislava tento impulz nepotrebuje, regióny áno.“
Krok kritizoval aj minister cestovného ruchu Rudolf Huliak (za Smer). „Určite si myslím, že keď bude ohodnotená a adekvátnym spôsobom zaistená, by sa mala vrátiť do Levoče,“ povedal pre Korzár na výjazdovom rokovaní vlády v Pečovskej Novej Vsi.
Šimkovičová s ním nesúhlasí. „Pochybujem, že vedel, že už od roku 2019 boli podozrenia, že môže byť originál,“ vravela v relácii. Medzi novinárov na rozdiel od od ostatných členov vlády neprišla.
Aj podľa turistického sprievodcu Igora Kupca by mala potom, čo bola 50 rokov na Spiši uskladená a znovuobjavená, ostať. „Teraz sa tu objaví svetový unikát a oni si ho arogantne vezmú? Je to absolútne hanebné, arogantné a bratislavo-centrické.“
Panis tvrdí, že má ostať na Spiši. „Ak potrebujú, nech zvýšia bezpečnosť v Levoči. Vždy sa dá objednať aj pancierová vitrína, do ktorej sa predmet uloží, urobiť sa dajú ďalšie opatrenia.“
V stredu napokon vyšla najavo ďalšia informácia. Podelila sa o ňu priamo Šimkovičová po výjazdovom rokovaní vlády v Pečovskej Novej Vsi. Ministerka si to namierila na Spišský hrad, kde naznačila, že sa bustu podľa jej slov pokúsil niekto ukradnúť.
Dôvodom jej presunu bolo, že koncom februára bol v budove podľa ministerky spustený alarm. „Je vážna obava, že bustu chcel niekto ukradnúť.“

7. Ako Levočania volajú ministerku
Po odvoze busty prevládajú v Levoči skôr negatívne emócie. „Únos“ cenného diela je témou číslo jedna v meste zapísanom v UNESCO.
Levoča je oblepená plagátmi s nápisom „Hľadá sa Cecília Gonzaga“. Stručný odkaz pre Šimkovičovú znie: Busta je naša a nie niečia iná, milá Maťa, je to krádež.
Vedenie mesta aj verejnosť žiada, aby sa dielo vrátilo domov, pretože by bolo veľkým turistickým lákadlom. „Premelie sa tu plno turistov. Toto by bola topka, ktorá by prilákala omnoho viac turistov, ako sem chodí teraz,“ zdôraznil miestny taxikár.
Šimkovičová má opačný názor. „Akých turistov, veď to bolo dole v depozitári. Bolo to schované, nikto o tom ani nevedel, za mrežami.“

8. Kto preverí, či je busta ôsmym dielom Donatella
Ak sa potvrdí autorstvo levočskej busty, pôjde o ôsme Donatellovo dielo v celosvetovom meradle. Podľa odborníkov by mohla mať hodnotu desiatky miliónov eur.
Ministerka hovorí, že bustu zhodnotia experti, ktorí majú povedať, či je to originál a spresniť jej hodnotu.
Rezort zatiaľ nekonkretizoval, či pôjde o zahraničných odborníkov, či už ich má dohodnutých, kde a akým spôsobom dielo preskúmajú. Korzár sa pýtal na podrobnosti analýzy, zatiaľ odpovede nedostal.

9. Aké písomnosti stále chýbajú
V deň prevozu nebol zverejnený kontrakt na prevoz a ochranu diela. Podľa Panisa tak bol porušený zákon.
„Na to, aby ste vôbec mohli preniesť umelecké dielo z múzea, musíte mať uzavretú zmluvu. A na jej uzavretie je potrebné, aby ju podpísali zodpovedné osoby - štatutár Slovenského národného múzea, riaditeľ Spišského múzea a zástupca ministerstva kultúry.“
Zmluva nebola v centrálnom registri zmlúv prístupná ani v stredu na poludnie.
Rezort argumentuje protokolom o prevzatí diela. „Pri samotnom prevzatí a odovzdaní boli prítomní dvaja reštaurátori – jeden za ministerstvo kultúry a druhý za Spišské múzeum v Levoči, ktorí zdokumentovali stav busty protokolárne vrátane fotodokumentácie v digitálnej aj tlačenej forme.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.