POPRAD. Prvovýstup na himalájsky vrchol Kabru v nadmorskej výške 7 412 metrov novou cestou západnou stenou bol podľa slovenského horolezca Petra Hámora náročnosťou kopca ťažší než zdolanie ktorejkoľvek osemtisícovky.
Zhodol sa na tom so svojimi talianskymi spolulezcami, Nives Meroiovou a Romanom Benetom, po tom, ako na vrchol vystúpili 5. mája. Cestu pomenovali „Himalayan Trad“. O podrobnostiach expedície Himalayadventure MMXXV popradský horolezec porozprával novinárom po tom, ako sa v pondelok vrátil na Slovensko.
Stál za to
Prvovýstup v západnej stene Kabru bol podľa Hámora náročný, no stál za to. Podľa jeho slov bol vedený ľahkým, férovým štýlom, vlastnými silami, bez použitia fixných lán, umelého kyslíka, budovania výškových táborov, použitia vrtuľníka.
„V stene po nás, okrem niekoľkých bambusových tyčiek, nič nezostalo. Aj preto sme sa rozhodli túto našu cestu pomenovať „Himalayan Trad“. Je to pekná a logická línia, na ktorej prelezenie však potrebujete aj trochu šťastia, pretože v prípade zlých snehových podmienok môže byť veľmi nebezpečná,“ skonštatoval.
Základný tábor v Himalájach si horolezci postavili 11. apríla vo výške 5 100 metrov, na skalnej terase ľadovca Yalung Glacier, priamo pod západnou stenou Kabru.
„Počasie nebolo ideálne. Sneženie a vietor sa striedali v nepravidelných intervaloch a náš prvý pokus sme museli 19. apríla vo výške 6 000 metrov prerušiť a zostúpiť do základného tábora,“ opísal Hámor.
Skryté trhliny a nebezpečné seraky
Po perióde zlého počasia 2. mája opäť vyrazili.
„Podarilo sa nám prekľučkovať nepríjemným úsekom plným skrytých trhlín a nebezpečných serakov do výšky približne 6 300 metrov, kde sme našli relatívne bezpečné miesto pre náš stan,“ zaspomínal si popradský horolezec. Ich druhý bivak bol krátky. Na vrchol vyrazili v noci zo 4. na 5. mája.
„Noc bola naozaj pokojná, aj keď veľmi chladná. Sneh, ktorý napadol za posledných desať dní, bol nepríjemný a nebezpečný. Východ slnka nás zastihol tesne pod hrebeňom spájajúcom Talung a Kabru. Tu bol už terén trochu miernejší, ale kvôli lavinóznemu snehu a obrovským prevejom stále veľmi nebezpečný,“ opísal rodák z Popradu.
Ešte horšie podmienky než v minulom roku
Trojici sa podarilo preliezť hrebeň i posledné strmé skalné a ľadové úseky tesne pod vrcholom a o 17.00 všetci stáli na 7 412 metrov vysokom vrchole Kabru. Hámor sa o takýto výstup s horolezeckým párom pokúsil už vlani.
„Teraz boli podmienky ešte horšie než v minulom roku, mali sme čo robiť, aby sme sa dostali do nejakého okna dobrého počasia. Na vrchol sa nám podarilo vystúpiť vo veľmi zlých podmienkach,“ dodal.
Problémy nastali aj v závere pri zostupe, keď sa horolezcom nedarilo nájsť stan a bivakovať v daných podmienkach by podľa Hámora neostalo bez následkov. Nakoniec všetko dobre dopadlo a hodinu pred polnocou sa nakoniec dostali k stanu vo výške 6 300 metrov. Nasledujúci deň pokračovali v zostupe do základného tábora.
Koruna Himalájí aj Koruna Zeme
Peter Hámor (1964) počas svojej viac ako štyridsaťročnej horolezeckej kariéry absolvoval množstvo náročných expedícií a horolezeckých výstupov v najvyšších pohoriach sveta. Svoju prvú osemtisícovku zdolal Popradčan v roku 1998, keď vystúpil na vrchol Mount Everest (8 848 m). Pätnásťkrát stál na vrcholoch štrnástich osemtisícoviek, keď ako prvý človek v histórii dvakrát vystúpil na najnebezpečnejšiu z nich - Annapurnu.
Ako prvému a zatiaľ jedinému slovenskému horolezcovi sa mu podarilo zdolať najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. Je zatiaľ jediným Slovákom, ktorý má na svojom konte okrem Koruny Himalájí aj Korunu Zeme. V roku 2023 uskutočnil prvovýstup na Kabru South na hraniciach Nepálu a indického Sikkimu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
