TURZOV. Nové kúpele zatiaľ na Turzove pri Gelnici ešte nie sú, ale veci sa tam postupne menia. Aj v podobe nových prvkov, ktoré majú zabudnutú lokalitu zatraktívniť.
Jednou z nich je drevená socha baníka v nadživotnej veľkosti. Meria 3,6 metra, váži vyše tony, je z dubového dreva a je natretá olejom s farebným tónom 201.
Baník má na hlave ochrannú helmu, na pracovnej kombinéze erb mesta Gelnica. Stojí na okraji lavičky, ktorú tvoria z dreva vytesané kamene.
Socha je umiestnená pri dolnom Turzovskom tajchu. Jej autorom je popradský rezbár Dávid Maliňák, rodák zo Spišského Podhradia. Objednávka na nadrozmerné dielo prišla od mesta. Pracoval na nej dva mesiace.
Dreveného baníka vytvoril bývalý športovec, dnes umelecký rezbár, na základe vlastnej inšpirácie. Predlohou mu nebol žiaden konkrétny človek. „Chcel som, aby vyzeral ako utrápený starší pán, vráskavý, upracovaný. Či sa v tejto tvári niekto nájde, ťažko povedať."
Oddelená hlava od tela
Baník vznikol z nadpriemerne veľkého duba. Podľa Maliňáka mal priemer vyše metra, odhaduje, že mal vyše 200 rokov. „Bola to zhoda okolností, že som mal práve na sklade taký veľký kus dreva na výrobu."
Priestory dielne však nepustili. Hlavu a prilbu vyrábal rezbár samostatne, potom ju pripájal k telu. „Deväťdesiat percent práce na soche som urobil motorovou pílou, mám ich viacero, väčšie i menšie, a taktiež frézky. Dláta veľmi nepoužívam."
Maliňák už tvoril sochy pre poľských klientov - fotopoint so zvieratami, do Pensylvánie zase posielal drevený obraz.
Sochu verejnosti sprístupnia v sobotu počas podujatia Čarovné sochy a Gelnické lomidrevo. Stretnúť tam môžete i drevorezbára Maliňáka.
Drevený baník je druhou sochou v meste s baníckou tematikou. Prvú postavili pri prestavbe Baníckeho námestia v roku 1933, keď si mesto pripomínalo sedemsto rokov od príchodu nemeckých kolonistov - gründlerov.
Pôvodne stála na rodinnej hrobke Jacobsovcov v Matilda Hute, v spomínanom roku ju barón Ernst Jacobs daroval Gelnici. Je odliata z bronzu a jej autorom je košický sochár Ödön Szamovolszky.
Baníctvo je s históriou Gelnice pevne previazané. Jeho počiatky spadajú do 13. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva až do 15. storočia sa tu ťažila medená ruda, v menšom množstve zlato a striebro, ortuť, olovo a železná ruda.
Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo, v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V druhej polovici 19. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.
(zdroj: Dávid Maliňák)Hlavné lákadlo
Neďaleko dolného tajchu po pravej strane cesty stojí banský skanzen, ktorého vznik podporil Košický samosprávny kraj. Rovnako tak pred pár rokmi nechal urobiť novú asfaltku, ktorá vedie z Gelnice.
Blízko skanzenu je reštaurácia, ktorú od súkromného vlastníka odkúpilo mesto Gelnica a prevádzkuje ju cez mestský podnik. Po ľavej strane cesty je zase zachovaná bývalá štôlňa Jozef, o ktorú sa starajú dobrovoľníci.
Megaprojekt Trnku vracia na mapu rezort uhorskej smotánky, Hitlerjugendu aj pionierov Čítajte Hlavným turistickým lákadlom lokality však majú byť oživené Turzovské kúpele pri hornom tajchu - technickej pamiatke, ktoré od roku 2020 patria košickej župe.
Pôvodný zámer bol, aby tam vznikli tradičné klimatické kúpele, rovnaké ako sú napríklad v Štóse.
Kraj si nechal vypracovať biznis plán a zvolil si jednoduchšiu cestu, prišiel s konceptom moderného wellness spa hotela pre 250 hostí. Ponúkne kúpeľné benefity a služby troj- i štvorhviezdičkového hotelového štandardu.
Odpoveď na to, ako by mal komplex vyzerať, keď sa ho ujmú stavbári, dalo architektonické štúdio Between z Bratislavy. To malo na starosti aj projekt obnovy štátnych kúpeľov Sliač.
(zdroj: Dávid Maliňák)Preváranie vody spolu s ihličím
Košický župan Rastislav Trnka (nezávislý) predstavil ideu nového turzovského areálu v v novembri 2023. Podľa vtedy prezentovaného projektu majú byť súčasťou areálu ubytovacie kapacity, reštaurácia, wellness a spa. Nanovo postavia vilu Praha, zrekonštruujú vilu Pionier.
Wellness by mal byť súčasťou vily Praha, situovaný bude na jej prízemí. Pred Pionierom by zase mal stáť exteriérový saunový svet a biobazén. Projekt popisuje aj zelenú strechu na administratívnej budove a na streche wellnesu hotela Praha. Súčasťou administratívnej budovy má byť recepcia a reštaurácia.
Spomína sa aj podzemné prepojenie niektorých budov a revitalizované koryto potoka. V návrhu je tiež 55 parkovacích miest.
Pri jazere budú dve móla. Jedno pri vile Praha, vrátane ukotvených člnov. Druhé mólo bude oproti Prahe, kde je aj dnes pláž. Tú by mal tvoriť štrkový násyp.
Spomína sa aj znovuoživenie tradičných liečebných konceptov, akým bolo za rakúsko-uhorskej monarchie preváranie vody z jazera spolu s ihličím, z čoho sa pripravovali kúpele s inhaláciou liečivých živíc.
Terapia člnkovaním na tajchu
Kúpele vznikli z podnetu starostu Gelnice a majiteľa baní Karla Menesdorfera v roku 1889. Volajú sa podľa významnej šľachtickej rodiny Thurzovcov, ktorí vlastnili Gelnický hrad.
Stoja na mieste, kde bol kedysi systém tajchov ako zásobáreň vody pre banskú činnosť.
Tajch v areáli slúžil na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie vyťaženej medenej rudy, pred výstavbou kúpeľov ho vyčistili a hrádzu navýšili, čím dosiahol hĺbku až 17 metrov.
Kúpele sa stali od roku 1891 oficiálnym klimatickým kúpeľným miestom s vodoliečebným ústavom, rašelinovými a vaňovými kúpeľmi a inhaláciami.
Venovali sa liečbe ochorení horných dýchacích ciest, nervového systému a v rámci pohybových terapií predpisovali aj člnkovanie na tajchu.
(zdroj: Dávid Maliňák)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
