LEVOČA. Už po štvrtýkrát sa na židovskom cintoríne v Levoči uskutočnila brigáda, do upratovania sa tam počas víkendu pustila dvadsiatka skautov a dobrovoľníkov. Za šesť hodín vykosili, vyčistili, vysekali a vypílili približne 3 700 metrov štvorcových areálu celého židovského cintorína.
Informoval o tom organizátor akcie Marek Leskovjanský.
Židovský cintorín v Levoči sa nachádza pomerne ďaleko od historického centra, v záhradkárskej osade Pod Vinicami. Pochovaní sú na ňom židovskí obyvatelia Levoče od 19. storočia.
„Na cintoríne sa nachádza pomerne veľa židovských hrobov a pomníkov, žiaľ, veľa z nich je pováľaných, rozbitých, mnohé boli zarastené krami a náletovými drevinami,“ opísal Leskovjanský. O cintorín sa podľa jeho slov dlhé nemal kto starať.
„Z mesta Levoča bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných takmer všetkých 459 židovských obyvateľov, ktorí sa stali obeťami holokaustu a zahynuli v koncentračných táboroch alebo v transportoch či v pracovných táboroch. Len pár židovských obyvateľov z Levoče holokaust prežilo,“ vysvetlil.
Skauti čistili cintorín. Dlho sa oň nik nestaral, lebo cez vojnu všetkých Židov deportovali Čítajte Cintorín bol rokmi úplne zanedbaný a zarastený náletovými drevinami a krami. Ešte v roku 2016 zorganizovalo brigádu kresťanské spoločenstvo Pavol z Levoče, ktoré tam osadilo aj informačné tabule.
Skauti sa do jeho úpravy pustili na jeseň v roku 2023, vlani upratovali aj na jar, aj jeseň.
„Súčasná jarná brigáda bola zameraná na vykosenie celej plochy cintorína, ako aj na odstránenie výmladkov krov a drevín v okolí hrobov, a vysadenie 50 kusov hrabu okolo plota židovského cintorína,“ priblížil Leskovjanský, ktorý brigádu zoganizoval so správcom farnosti Jánovce Andrejom Legutkym.
S prvými deportáciami Židov z Levoče do koncentračných táborov sa začalo v marci 1942. Na základe súpisného zoznamu sa protižidovské opatrenia týkali 187 domácností.
„Príslušníci FS (Freiwillige Schutzstaffel) a Hlinkovej gardy zhromaždili 23. marca 1942 v Levoči 83 dievčat z celého okresu, odvliekli ich do zberného tábora v Poprade a 25. marca 1942 deportovali prvým transportom zo Slovenska do Auschwitzu na územie Generálneho gouvernementu v okupovanom Poľsku. Mužov z levočského okresu odvliekli do Žiliny a 5. apríla 1942 deportovali do koncentračného tábora Majdanek,“ pripomenula v minulosti smutné udalosti 20. storočia historička a publicistka Ružena Kormošová.
Deportácie však pokračovali aj v ďalších mesiacoch a po ich prerušení ostalo v Levoči asi 50 Židov, ktorých dočasne chránila hospodárska výnimka. V celom okrese žilo s takouto výnimkou koncom roka 1942 približne 120 Židov.
„Po vypuknutí Slovenského národného povstania Levoču obsadila nemecká armáda a komando nacistickej bezpečnostnej služby. Prestali platiť všetky výnimky, žlté či biele legitimácie. Za asistencie miestnych Nemcov gestapo zaisťovalo Židov a povstalcov," uviedla historička. Deportovali ich do koncentračných táborov, mnohých popravili na rôznych miestach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
