JÁN ERTL (37) pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Študoval architektúru v Brne a v Štokholme, od roku 2012 žije a pracuje v Berne vo Švajčiarsku. Zahraničie pred domovom uprednostnil nielen pre zaujímavú prácu. „Len ťažko by som sa na Slovensku dostal k takým projektom ako tam," hovorí.
K Slovensku a rodnému Spišu sa vždy hrdo hlási, aj keď priznáva, že ostatný rok má problém prihlásiť sa k domovine bez štipky hanby. Situáciu na Slovensku sleduje, nesúhlasí s mnohými krokmi vládnej koalície, nestotožňuje sa s jej smerovaním na východ.
Je presvedčený o tom, že naša spoločnosť je „na barikádach“ dvoch znepriatelených táborov. Do tohto stavu krajinu rozdelila vládna politika, ktorej vyhovuje, že sa riešia zástupné problémy a témy. Tie skutočné nerieši nik. Aj preto otázku svojho návratu na Slovensko necháva otvorenú.
V piatok sa jeho zásluhou k vyše 60 mestám, kde sa uskutočnia pietne spomienky na Jána a Martinu, pridá aj Bern. „Aj keby som tam bol sám, má to zmysel," myslí si.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa jeho novým domovom stalo Švajčiarsko,
- čo sa mu na slovenskej politike nepáči,
- ako vníma rozdelenú spoločnosť na barikádach,
- či chodieva voliť,
- či sa plánuje vrátiť na Slovensko,
- prečo pokladá odchod mladých ľudí z krajiny za veľký problém.
Čím bolo motivované vaše rozhodnutie odísť zo Slovenska?
Dôvodov bolo viac. Ako študent architektúry v Brne som mal možnosť absolvovať ročný pobyt v Štokholme v rámci programu Erasmus. Po ukončení štúdií sme sa s priateľkou rozhodli získavať skúsenosti v zahraničí. Pôvodne sme plánovali ostať za hranicami dva až tri roky, postupne sa však situácia vykryštalizovala tak, že dôvodov vrátiť sa je skôr menej ako viac. Jediná vec, ktorá ma ťahá domov, je najbližšia rodina, rodičia a brat s rodinou.
Chodievate na Slovensko často?
Dvakrát, trikrát do roka. Keď prídem domov, mám problém stretnúť sa s priateľmi, pretože všetci sú niekde inde. Mnohí zo Spišskej odišli do Bratislavy, do Košíc, do zahraničia.
Aj on bol na fotke s Gruzíncom. Nepriatelia sa míňajú, sú tu ešte mimozemšťania, radí Ficovi Čítajte Ste vo Švajčiarsku s prácou a životom spokojný?
Dostal som sa k projektom, ktoré by som v Česku a na Slovensku bezprostredne po škole nemal možnosť riešiť, asi aj preto som tu zostal. Nikdy mi nikto tu ani inde v Európe nedal pocítiť, že som cudzinec a nepýtal sa, čo tu hľadám. Mám pocit, že som skôr Európan, necítim sa ako zarytý národovec a hejslovák. Bol som hrdý na našu krajinu, aj keď musím povedať, že ostatný rok začínam mať trochu problém hovoriť, odkiaľ pochádzam. Začínam sa za to doslova až trochu hanbiť, čo je jeden z dôvodov, prečo chcem zorganizovať pietnu spomienku za Jána a Martinu v Berne.
Sledujete politickú situáciu na Slovensku?
Politickú situáciu sledujem, udržiavam kontakty s rodinou. Ostatný polrok je podľa môjho názoru úplne šialené, čo sa deje. Dospel som do štádia, že už budem informácie radšej filtrovať a nesledovať dianie do podrobností. Po troch rokoch som sa vrátil na sociálne siete, aby som mohol spomienku propagovať. Som však zhrozený z toho, kam sme sa to ako spoločnosť dostali.
Vytvorili sa u nás dve skupiny, ktoré sú na barikádach a absolútne nevedia navzájom slušne komunikovať. Bavíme sa o zástupných témach, ktoré nehoria a vôbec nie sú dôležité. Nadobúdam pocit, že presne o tom je politika: namiesto toho, aby sa politici postavili čelom k problémom, ktorých je na Slovensku hojne, vytvárajú dymovú clonu a každý deň servírujú nejakú šialenosť, ktorá by v civilizovanom svete ani nemohla nastať, a keby aj, politici by pre ňu okamžite odstúpili. Je pravda, že sa podobné veci nedejú len na Slovensku, ale aj inde vo svete, vytratila sa elementárna slušnosť a nehľadá sa pravda.
Politici sa snažia vytiahnuť „kačicu“ a ohúriť tábor svojich prívržencov, medzi názorovými smermi vznikajú strety a absolútne sa vytráca slušná komunikácia. Mnohí ľudia, ale aj politici sa tvária, že sú veriaci, používajú pritom také výrazy, že asi v živote v kostole neboli. Som zhrozený z toho, kam to všetko speje. Je nonsens, že náš pán premiér sa ide do Kremľa vyfotografovať s masovým vrahom. To nemá v civilizovanej Európe obdobu. Je dôležité ukázať, že nám nie je jedno, čo politická „elita“ nášho národa stvára. Radšej sa k protestom pripojím teraz, ako keď už bude neskoro a budeme na okraji Európy a pod vplyvom Ruskej federácie.
Učiteľka z Košíc: Tisíce v Bratislave? Koniec bude vtedy, keď na námestí v Gelnici bude protestovať tristo ľudí Čítajte Čím si vysvetľujete, že sa ľudia nechali takto rozdeliť?
Je pravda, že nikdy nebolo ľahšie dostať sa k informáciám, mám však pocit, že ľudia cielene sledujú len tie „svoje“. Kliknete na pár linkov, lajknete ich a prichádzajú vám len články podobného zamerania. Neukazujú sa mi stránky „druhej“ strany, vidím len to „naše“ a podobne druhá strana len to „ich“. Žijeme rozdelení v dvoch bublinách.
Keď nevyhľadávate overené zdroje, čo sú podľa mňa niektoré denníky a jedna televízia, nemôžete informácie pokladať za objektívne. Informácie z týchto zdrojov sú podané bez „zafarbenia“, ostatné sú alternatívne. To si však myslím ja, nie tí z druhej bubliny. Základný problém je, že všetky polopravdy a ruská či iná propaganda sa veľmi ľahko šíria cez sociálne siete. Výdatne v tom pomáhajú Spojené štáty, kde absentuje regulácia, v Európe sa jej tiež zjavne nedarí. Obávam sa, že to už zašlo tak ďaleko, že to už nikto nedokáže zregulovať. Nechcem konšpirovať, ale vidím v tom dlhodobý zámer.
My sa budeme hádať medzi sebou dovtedy, kým nikto nebude nikomu veriť a politici sa tak ľahšie udržia na svojich postoch. Veľa volieb sa skončilo tesným výsledkom a víťaz vyhral vďaka klamstvám na sociálnych sieťach. Čierna je biela, biela je čierna a polopravdy sú horšie ako lož, lebo sa tvária ako pravda a majú ďalekosiahle negatívne dôsledky. Táto myšlienka odznela kdesi na proteste.
Chodievate voliť?
Doposiaľ som na Slovensku nevynechal žiadne voľby. Volím poštou alebo cestujem domov, každý hlas rozhoduje, každý hlas sa počíta. A, predsa len, musím sa priznať, nevolil som našich zástupcov do Európskeho parlamentu. Nieže by som tieto voľby nepokladal za dôležité, dúfal som však, že rozdiel hlasov nebude taký tesný ako pri iných voľbách. Dúfam, že raz sa bude dať voliť elektronicky alebo poštou.
Ako vnímajú Švajčiari našu politickú realitu? Čo si o nej a o nás myslia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
