STARÁ ĽUBOVŇA. Ľubovnianske múzeum plánuje zreštaurovať omietky i nástenné maľby interiéru kaplnky sv. Michala Archanjela v areáli hradu Ľubovňa.
Predpokladaný rozpočtový náklad predstavuje takmer 100-tisíc eur.
Inštitúcia sa bude uchádza o nenávratný finančný príspevok z výzvy Ministerstva kultúry SR v programe Obnov si svoj dom.
Odsúhlasili to v pondelok prešovskí krajskí poslanci počas zasadnutia zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK).
Spolufinancovanie projektu z kapitálových výdavkov rozpočtu kraja má byť vo výške takmer 5-tisíc eur.
Postavili ju v roku 1647
Kaplnka sv. Michala Archanjela bola postavená v roku 1647, čo dokazuje text na oválnej tabuli nad vstupom do kaplnky.
Z jej staršieho zariadenia sa podľa múzea zachovali tri barokové oltáre a krstiteľnica.
Reštaurovanie kaplnky sa uskutoční na základe reštaurátorského výskumu, ktorý tam realizovali v roku 2021.
Ako ďalej vyplýva z dôvodovej správy k zastupiteľstvu, návrh na reštaurovanie zahŕňa okrem iného odstránenie sekundárnych zásahov z vrstvy z roku 1647, konzerváciu zachovaných povrchov, modelovanie povrchu na základe zachovaného originálu či estetické zjednotenie vytmelených plôch.
Chcú sa uchádzať o financie
Múzeum v Starej Ľubovni sa chce zároveň uchádzať o financie z Fondu na podporu umenia na projekt s názvom Klenotnica hradu Ľubovňa.
Zatiaľ predpokladaný rozpočet projektu je vo výške necelých 60-tisíc eur.
Múzeum bude žiadať z fondu o takmer 53-tisíc eur, spolufinancovanie zo zdrojov PSK by bolo vo výške necelých 7-tisíc eur.
„Hlavným cieľom projektu je výskum a prezentácia 'pokladov', najmä šperkov a iných cenností rodiny Zamoyských z pohľadu historického, estetického a prírodovedného.
Ďalším cieľom je na základe nových informácií o vyššie uvedených zbierkových predmetoch rozšíriť znalosti o rodine Zamoyských.
Výstupy výskumov budú predstavené prostredníctvom prezentačných aktivít počas Noci múzeí a galérií a Hradných dní, a v rámci populárno-náučných sprievodov a sprievodných programov, najmä v podobe divadelných hier,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Súčasťou uvedených pokladov sú predovšetkým šperky a vzácne tkaniny a pamiatky po dvoch princeznách, ktoré pôsobili na hrade Ľubovňa - Karolíne de Bourbon (1856-1941) a Izabele de Bourbon (1904-1985). Práve týmto osobnostiam je venovaná aj dlhodobá výstava v rámci expozície na hrade.
Počítajú s výskumom zbierkových predmetov
Projekt Klenotnica hradu Ľubovňa tiež počíta s výskumom zbierkových predmetov, digitalizáciou novonadobudnutého fotoalbumu rodiny Zamoyských a ďalších dokumentov zo zbierkového fondu, preklad knihy venovanej životu Izabely de Bourbon Zamoyskej zo španielčiny do slovenčiny, i preklad svadobného príhovoru biskupa pri príležitosti svadby Andreja Zamoyského a Karolíny de Bourbon z 19. novembra 1885 v Paríži.
„Vyvrcholením projektu budú tri aktivity, a to prezentácia šperkárskeho umenia a pokladov rodiny Zamoyských v populárno-náučnom videu Dejepis inak, príprava novej dlhodobej výstavy „Klenotnica hradu Ľubovňa“ a treťou aktivitou bude workshop so šperkárskym zameraním s doplnkom odbornej prednášky a prezentácie šperkov rodiny Zamoyských na hrade Ľubovňa,“ píše sa v dôvodovej správe.
Hrad dal postaviť kráľ Ondrej III.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311.
Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.
V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
Minulý rok bol pre Ľubovniansky hrad i skanzen úspešný, zavítalo tam dokopy 205-tisíc návštevníkov.
Takmer 63 percent z nich tvorili Slováci, nasledovalo viac ako 29 percent Poliakov, po nich Česi a anglicky hovoriaci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
