POPRAD. Mesto Poprad si v utorok pripomína 80. výročie svojho oslobodenia.
V nedeľu 28. januára 1945 v ranných hodinách vstúpili do mesta prvé hliadky sovietskej armády.
Jeho osud sa však mohol vyvíjať aj inak, nebyť odvážlivcov, ktorí ustupujúcich Nemcov doslova opili.
Zabránili tak vyhodeniu do vzduchu infraštruktúru mesta.
Katastrofický scenár takzvanej spálenej krajiny demoličným komandám nevyšiel.
Pamätný spis
Informácie o posledných hodinách Nemcov v Poprade približuje pamätný spis, ktorý spísali členovia Miestneho veliteľstva Civilnej protileteckej ochrany (CPO) 7. mája 1946, teda rok od skončenia druhej svetovej vojny.
„Opisovali v ňom udalosti zhruba od júla 1944 do 8. mája 1945, keď boli rozpustení. Hlavná časť je venovaná práve týmto dvom dňom, 27. a 28. januáru, keď už bolo nemecké obyvateľstvo zo Spiša prakticky evakuované. Nemecká armáda bola na ústupe, hlavné boje boli v Spišskej Novej Vsi,“ priblížil publicista a bádateľ Rastislav Ovšonka, ktorý sa venuje histórii mesta.
Nemci plánovali vyhodiť do vzduchu prakticky celé mesto.
„Poprad bol vtedy okresným mestom, predstavoval významné administratívne centrum tohto regiónu. Do vzduchu chceli vyhodiť všetky mosty, kostoly, Redutu, radnicu, okresný i mestský úrad, obchodnú akadémiu, fabriky,“ pripomenul publicista.
Objekty podmínovali
Niekoľko skupín mínovacej jednotky aj podľa uvedeného spisu z popradského archívu podmínovalo jednotlivé objekty.
„Keď to zistili členovia miestnej jednotky Civilnej protileteckej ochrany, podarilo sa im Nemcov akýmsi spôsobom presvedčiť, aby išli s nimi na 'debatku', ponúkli im nejakú pijatiku, jedlo. Jednoducho ich núkali a núkali, až sa napokon stalo to, že Nemci nestihli podmínovať a vyhodiť do vzduchu všetky objekty, ktoré mali naplánované,“ opísal Ovšonka.
S podmienkou, že dostanú viac jedla a alkoholu prisľúbili, že svoj plán úplne neuskutočnia.
„V spise sa ale spomína aj citácia veliteľa nemeckej mínovacej jednotky, podľa ktorého predsa len niektoré objekty vyhodiť do vzduchu museli. Išlo o vagóny s muníciou a mosty medzi Popradom a Spišskou Sobotu a Popradom a Veľkou,“ pripomenul bádateľ.
Kniha Dejiny Popradu
O ich vyčíňaní píše aj regionálny historik Jozef Sulaček v knihe Dejiny Popradu.
„Drancovali všetky hospodárske zásoby a zariadenia, ničili dopravné siete, priemyselné podniky, sklady a verejné budovy. Podpálili v meste niekoľko domov. Vyhodili do povetria všetky dôležité mosty, odpaľovali nálože pod vagónmi na železničnej stanici. Podľa niektorých pamätníkov bolo v nich uložených 60 ton výbušnín a narabovaný tovar i suroviny celého východného Slovenska,“ uviedol historik.
Keď sa Nemci následne vrátili z obchôdzky, Popradčania im zase nanosili alkohol.
Báli sa otravy
„Nemci však mali obavu, že ich Popradčania chcú otráviť. Jeden z Popradčanov si preto z fľaše upil, aby im dokázal, že ide naozaj o alkohol,“ odhalil ďalšie udalosti spomenuté v spise Ovšonka.
Až potom Nemci podľa jeho slov zaistili svoje zbrane.
Pripomenul, že veliteľom CPO bol učiteľ a riaditeľ meštianskej školy v Poprade Valentín Bezák.
„V spise je uvedená aj citácia nemeckého veliteľa, ktorý povedal, že prešli celú Európu, ale ešte nikde predtým nenašli takýchto odvážnych ľudí, ktorí ich podľa jeho slov dokázali znemožniť, hoci neboli ozbrojení a mohli byť kedykoľvek zastrelení,“ dodal publicista spod Tatier.
Rozozvučali sa zvony
Poprad opustili Nemci krátko po tretej hodine ráno 28. januára.
O tri hodiny nato sa v meste objavila spomínaná prvá hliadka sovietskej armády.
Podľa popisu historika Sulačeka prvé hliadky 8. jampolskej streleckej divízie plukovníka Nikolaja Stepanoviča Ugrjumova Popradčania vítali.
„Rozozvučali sa zvony, ľudia vychádzali z úkrytov, radostne vítali sovietskych vojakov,“ uviedol v Dejinách Popradu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
