POPRAD. Obchôdzka Mikuláša s anjelom a čertom v dedinách či mestách nechýba už desaťročia ani pod Tatrami.
Ako vysvetlil etnológ a kurátor Podtatranského múzea v Poprade Peter Kováč, ide však skôr o novodobú záležitosť, ktorá k zvykom našich predkov ešte na začiatku minulého storočia nepatrila.
Udomácňovať sa tu začala až v medzivojnovom období. Isté obdobie v našich dejinách zase deti nenavštevoval sv. Mikuláš, ale Dedo Mráz.
Pastieri sa na Mikuláša postili
Hoci svätca Mikuláša mali ľudia v úcte, zvyk jeho obchôdzky s anjelom a čertom sa dostával na slovenské územie podľa Kováča postupne v prvej polovici 20. storočia.
Prišiel z mestského prostredia, z rakúskeho či nemeckého, v druhej tretine 20. storočia začal prenikať aj na slovenský vidiek.
„V niektorých obciach aj pod Tatrami v minulosti nechodil Mikuláš, ale rôzne predkresťanské masky, išlo napríklad o kožušiarov či rôzne masky znázorňujúce zvieratá, ako napríklad kozy,“ priblížil etnológ. Na Spiši bol na Mikuláša podľa neho zaujímavý aj ojedinelý zvyk spojený s pastiermi. V ten deň sa postili, pretože verili, že ak by tak nespravili, vlci by im strhli ovce.
„Zároveň boli k Mikulášovi, podobne ako aj k Ondrejovi, viazané rôzne magické úkony spojené s veštbou budúceho ženícha. Dievčatá odriekali formulku „Mikluš, Mikluš, daj mi dobrý muž.“
„Tento zvyk je z Hornádskej doliny,“ ozrejmil Kováč. Čo sa týka samotného obdarovávania, bolo skromnejšie oproti súčasnosti. „Tak ako na Vianoce, aj na Mikuláša išlo o naturálie, a teda orechy, jabĺčka a podobne,“ dodal etnológ Podtatranského múzea.
Najdlhšie slúžiacim slovenským Mikulášom je Štefan Gerža, v Rožňave pôsobí 50 rokov Čítajte Dedo Mráz
Nie vždy však za deťmi chodil Mikuláš, istú dobu to bol Dedo Mráz.
„Mrazík, Ded Moroz či Morozko je mytologická postava východných Slovanov, starec, ktorý jazdí na saniach so záprahom bielych koní a prináša zimné počasie. Socialistická ideológia využila túto mytologickú postavu a nahradila ním sv. Mikuláša a Ježiška, s cieľom potlačiť náboženský duch Vianoc,“ uviedlo na sociálnej sieti v minulosti popradské pracovisko Štátneho archívu.
Pripomenulo tiež slová prezidenta Antonína Zápotockého z roku 1952.
„Ježíšek vyrostl a zestaral, narostly mu vousy a stává se z něho děda Mráz. Nechodí již nahý a otrhaný, je pěkně oblečený v beranici a v kožichu. Děda Mráz přijíždí k nám od východu a na cestu mu září také hvězdy - nejen jediná betlémská. Celá řada rudých hvězd na našich šachtách, hutích, továrnách a stavbách,“ propagoval nový symbol vianočných sviatkov.
Prichádzal so Snehulienkou, deti mu recitovali
Povereníctvo školstva a kultúry v Bratislave vo svojom obežníku z roku 1958 podľa Štátneho archívu objasnilo ideovú náplň postavy Deda Mráza.
„Dedo Mráz prichádza ako symbol zimných športov a radovánok, ktoré deťom prináša. Štedrosť deda Mráza vyjadruje výsledky práce, ktoré dosiahli naši pracujúci vo výstavbe. Čím väčšie úspechy, tým bohatší stôl. Dedo Mráz je poslom Nového roku, ktorý prinesie ďalšie úspechy vo výstavbe našej republiky, nové perspektívy deťom a ich rodičom,“ pripomenul archív.
Oslavy príchodu Deda Mráza mali podľa archívu presne stanovený program.
„Dedo Mráz prichádzal v sprievode svojej družiny so Snehulienkou, tú však nesmieme stotožňovať so Snehulienkou zo známej rozprávky, na vyzdobených kočoch. Na vhodnom priestranstve pionieri privítali Deda Mráza. Oznámili mu, čo všetko dosiahli za rok, ako ho prežili vo svojich pionierskych skupinách,“ priblížilo popradské pracovisko Štátneho archívu.
Detí následne Dedovi Mrázovi zaspievali a zarecitovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
