POPRAD. Ešte pred revolúciou to bolo štátne skladisko. Neskôr sa stala budova pri železničnej trati v Poprade útočiskom pre ľudí bez domova. V minulosti dokonca vyhorela a postavili ju nanovo.
Potom tam sídlila stolárska dielňa a v súčasnosti si ju prenajíma občianske združenie Rozpuk. Vytvorili tam komunitné centrum s názvom Koľaj 22. Zatiaľ nemá adresu, keďže ide o bývalé koľajisko. Nájsť priestory môže byť preto náročné aj s použitím navigácie v mobile.
„Tí, ktorí tam ešte neboli, nech si zoberú niekoho, kto tam už bol,“ smeje sa Vladimír Zentko, spoluzakladateľ občianskeho združenia Rozpuk, ktoré Koľaj 22 prevádzkuje.
Sám okolo týchto priestorov dlhé roky chodil a nikdy na ne nenatrafil. Dostal sa k nim v spolupráci s popradskou iniciatívou Kultúra, ktorá neexistuje. Priestory centra pre verejnosť prvýkrát otvorili vlani v septembri.
Prvé podujatie malo názov Kultúra, ktorá existuje. Odkazovali ním na to, že v Poprade chýba alternatívna kultúra. Festival museli právne zastrešiť, a keďže Zentkovo občianske združenie Rozpuk robí takéto veci vo Svite, spýtali sa ho, či im vedia pomôcť.
Zakladateľka iniciatívy Kultúra, ktorá neexistuje, Jana Mlynárová hovorí, že cieľom bolo vytvoriť komunitu ľudí, ktorá bude robiť kultúrne podujatia v Poprade. Z komunity sa stalo občianske združenie a zámerom je robiť podujatia aj niekde inde ako v Koľaji 22.
„Sme kočovné kultúrne centrum,“ hovorí Mlynárová. Iniciatíva funguje vyše roka.
Najprv podpísali zmluvu o prenájme budovy pri koľajisku s Rozpukom na dva mesiace. „Potom sme sa rozhodli, že si budeme priestory naďalej prenajímať a ponúkať ich na prenájom aj iným združeniam či iniciatívam,“ hovorí Zentko.
Rekonštrukcia trate aj Baťovej stanice sa predražila o milióny. Využitie je stále nejasné Čítajte Robia to svojpomocne
V súčasnosti priestory bývalého koľajiska zveľaďujú a starajú sa o ne. Takmer všetko robia svojpomocne. Našli sa ľudia, ktorí im dali aparatúru, svetlá či palety, z ktorých urobili pódium.
„Nie je umenie zavolať si firmu, aby niečo urobila. Tým, že varíme z toho, čo máme, a na zlepšení priestorov pracujeme zväčša sami, znižujeme náklady."
Zentko dodáva, že sa snažia priestory zariaďovať v eklektickom štýle.
„Premýšľame nad tým veľmi špecificky, aby sme dokázali udržať undergroundový vizuál.“
Podľa neho má byť koľaj o budovaní kritického myslenia, ale zároveň aj priestor, kde ľudia len ťažko nájdu komerčný program.
„Koľaj je založená na alternatíve a undergrounde,“ hovorí Zentko. „Nezabudnem, ako sa dvaja asi 20-roční mladí chlapci medzi dverami Koľaje 22 rozprávali o tom, že asi toto je ten uderground," smeje sa.
Zentko opisuje, ako ho v minulosti jeho generácia žila takmer každý deň. „Chodili sme na alternatívne koncerty do pivnice či elektrárne, pretože nikde inde sa to nerobilo. Bolo to asi pred 25 rokmi. Dostali sme do vienka túto tradíciu zachovať.“
Zároveň si uvedomuje, že pri takomto koncepte je veľmi tenká hranica v tom, čo ľuďom ponúknuť.
„Nechceme robiť komerčné podujatia, aj keď by to bolo ekonomicky výhodnejšie. Radšej však dáme príležitosť mladým kapelám, ktoré nie sú mainstreamovo známe,“ vysvetľuje.
Festival udržateľnosti v priestoroch Koľaje 22. (zdroj: Maroš Javorský )Chcú prilákať celý región
Najprv chceli víziu kultúrneho centra, akým je Koľaj 22, vybudovať v Baťovej železničnej stanici vo Svite, ktorú v súčasnosti rekonštruujú železnice. Národnú kultúrnu pamiatku označujú za vstupnú bránu do Tatier.
Občianske združenie Rozpuk ju prevádzkovalo od roku 2018 až do pandémie covidu-19. Začali tam budovať múzeum, zbierať artefakty, v malej miere to zrekonštruovali. Po začatí rekonštrukcie však železnice združeniu prerušili nájom.
O alternatívnu kultúru podľa Zentka navyše nie je až taký záujem, aby sa to spojilo s prenájmom veľkej stanice, ako je tá vo Svite. Programom v Koľaji 22 preto cielia nielen na obyvateľov Popradu, ale aj ľudí v okolí. Poprad je podľa neho príliš malé mesto na to, aby mohli svoje aktivity zamerať len naň.
Vízia je preto jasná – chcú byť regionálnym kultúrnym strediskom, nie lokálnym.
Kvôli menšiemu publiku víziu alternatívnej kultúry v Koľaji 22 preklápajú so vzdelávacími a komunitnými podujatiami.
Podľa Zentka chcú rozbehnúť tento koncept naplno v Poprade aj preto, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska. „Dávame im príležitosť a ukazujeme im, že sú tu aktívni ľudia a je tu kvôli čomu ostať.“
Baťova železničná stanica vo Svite. (zdroj: svit.sk)Rôzne názory
Zároveň chcú na pôde Koľaje 22 prezentovať rôzne názory. „Nechcem tým povedať, že budeme debatovať o tom, že je Zem plochá, no chceme ponúknuť priestor pre kritické myslenie a otvorenú debatu. Každý má právo na svoj názor, pokiaľ je slušne prezentovaný.“
"Sme otvorení aj tomu, ak by na pôde Koľaje 22 debatoval niekto aj o témach, ktoré sa považujú za dezinformačnú scénu," hovorí. V tom prípade by tam zaznel aj opačný názor.
Sú vraj otvorení všetkým názorom bez rozdielu vierovyznania, rasy, orientácie, politickej príslušnosti a práve Koľaj 22 ma poskytnúť priestor na vytvorenie kritického myslenia.
"Je to priestor, kde ľudí nemá jeden názor rozdeliť, ale deväť iných tém spojiť dokopy. „Chceme priestor pre názorovú toleranciu. To, že sa nevieme navzájom počúvať, nás môže hodiť cez horizont a zbytočne spoločnosť rozdeľovať,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
