KEŽMAROK. Po dlhej a vážnej chorobe skonal v piatok vo veku 76 rokov jeden z najvýraznejších súčasných rusínskych básnikov Juraj Charitun.
Pôsobil ako pedagóg, učil na Základnej škole v Lendaku v Kežmarskom okrese.
Okrem poézie, za ktorú získal viacero ocenení, sa venoval detskej tvorbe, bol tiež vášnivým zberateľom a popularizátorom rusínskeho folklóru.
Z Ostružnice do Kežmarku
Juraj Charitun žil v Kežmarku, pričom jeho srdce stále patrilo aj rodnej Ostružnici, jednej z obcí v okrese Snina, ktorá padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Starina. K tejto tematike sa často vracal vo svojich veršoch.
Správu o úmrtí priniesol rusínsky portál lem.fm, na základe informácií od jeho syna Vlastimila.
Vysídlenie pre Starinu: Chrámy vyhodili do vzduchu, stromy spílili Čítajte Medviď: Strácame jedného z najkvalitnejších poetov
„Rusínska literatúra na Slovensku, ale aj celkovo, stráca jedného z najkvalitnejších poetov po roku 1989. Nikdy sa nevyrovnal so zánikom jeho rodnej obce a celej Starinskej doliny, ktorá musela ustúpiť budovaniu vodnej nádrže Starina. Aj keď žil od roku 1970 v Kežmarku, každým kúskom svojho bytia bol spojený so svojou rodnou hrudou, so svojou Ostružnicou,“ povedal nám Peter Medviď, hovorca Okrúhleho stola Rusínov Slovenska a šéfredaktor NN info Rusín.
„Žiaľ zo straty rodného kraja z neho stvoril vynikajúceho lyrika, ktorý zaniknutú dolinu tisíckrát oplakal vo svojich veršoch. No nebol monotematickým autorom. Intímna lyrika ale aj knihy venované deťom, zbierky folklóru vždy našli vďačného čitateľa. A pozitívne na Jurka Charituna reagovala aj kritika, čo vidieť na množstve ocenení, ktoré mu boli udelené,“ zdôraznil.
„S Jurkom Charitunom strácame slávika zaniknutého kraja, no jeho verše navždy zostanú nad Starinskou priehradou,“ dodal Medviď.
Netreba veriť všetkému, čo ktosi zverejní, vraví prezidentkin poradca. Jemu naleteli mnohí Čítajte Podľa Kráľovej bol jedným z najlepších
„Zomrel rusínsky básnik, jeden z najlepších na Slovensku, Jurko Charitun, ktorý vo svojej poézii vyspieval žiaľ za stratou svojej rodnej Ostružnice,“ uviedla o skone básnika Ľuba Kráľová, riaditeľka Slovenského národného múzea – Múzea rusínskej kultúry v Prešove.
Básnika poznala osobne a vydala mu knižku detského rusínskeho slovesného folklóru - Ďakujem, mamka!
Zomrela prvá riaditeľka múzea Rusínov Oľga Glosíková. Vybudovala ho na zelenej lúke Čítajte Raná tvorba
Juraj Charitun sa narodil 17. júla 1948 v Ostružnici. Vzťah k poézii mu na gymnáziu v Snine vštepil Iľja Legdan a na prešovskej pedagogickej fakulte Michal Hirjak.
Jeho tvorbu najsilnejšie ovplyvnilo vysťahovanie siedmich obcí pre výstavbu vodného diela Starina, čo sa prejavilo už v Charitunovej debutovej knihe, zbierke ľudových piesní z okolia Stariny Oj, kraju mij ridnyj (1987).
Nasledovala knižka Lastivočky pryletily (Lastovičky prileteli) z roku 1989, ktorá bola zborníkom detského rusínskeho folklóru.
Činorodý a oceňovaný
Ťažisková časť Charitunovho diela vznikla po roku 1989. Básnická zbierka Husle z javora vyšla v roku 1998. Nasledovali ju Moji žali (2010), Moji sny (2011), Moji nezabudky (2013), Moji nadiji (2014), Zdohadaj, školjaryku (2015) a ďalšie.
V zbierke Náš kraj, náš raj (2020) sa venoval reflexívnej, ľúbostnej a intímnej lyrike, znovu sa vracal k vyznaniu citov k prírode rodného kraja. Charituna považovali za večného romantika, ktorý sa napriek životným ranám pozerá na svet bez zatrpknutosti.
Okrem Slovenska publikoval aj na Ukrajine a v Poľsku. Práve tam získal v roku 2007 na medzinárodnej súťaži Wrzosowisko (Vresovisko) druhé miesto za Mij kraj. Bol tiež pravidelným hosťom festivalu Poetická jeseň v poľských Gorliciach, ale aj Ars Poetica v Bratislave.
Obdržal viacero ocenení. Napríklad prvé i druhé miesto na Literárnej súťaži Márie Maľcovskej. V 2012 získal prémiu Alexandra Duchnoviča od Karpatorusínskeho výskumného centra v USA.
Trikrát bol laureátom Ceny Alexandra Pavloviča a raz prémie Alexandra Pavloviča, ktoré mu udelil Literárny fond. Ocenili jeho knižky Moji nezabudky a Ďakujem, mamko!
V roku 2013 sa stal Juraj Charitun laureátom Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru.
Išlo o činorodého autora pre dospelých i pre deti, ktorého mottom bolo: „Ani deň bez riadku.“
Zaujímali ho vysťahovalectvo a SNP, vychovával učiteľov. Zomrel básnik spod Oblíka Čítajte Rusínsky buditeľ
Juraj Charitun vychoval ako učiteľ mnoho žiakov, zapísal sa do dejín literatúry a angažoval sa aj v združeniach na podporu rusínskej národnostnej menšiny.
Jeho záľubou bola aj hudba. Podľa jeho priateľov nosil vo svojom srdci dve najdrahšie ženy - mamu Annu, podporovateľku a prvú recenzentku jeho tvorby, a manželku Evu, ktorá mu bola vždy oporou.
Juraj Charitun: Mij kraj
Je takyj kraj de poety slova zbyrajuť jak ďity malyny.
Maľari toločať kvitky na polotna.
Rizbari dolotom hlaďať svoji madonny.
Je takyj kraj vyše Snyny
de žili kolys Rusyny
de časom zajdu poplakaty i ja.
Daj ruky meňi
zavedu ťa tam de sela stojaly i cerkovci svjaty
na horu Gazdoraň
bo lem z ňoj čuty jak plače potičok Havraň.
Studenyj potik a kiľko v ňim žaliv narikaň.
Posluchaj z Beskyda husľovy sonaty leťať
solodky jak vyno.
Zhasne deň
straťať sja ťini
do rana tu budeme samy
iz svojov vynov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
