POPRAD. Omnibus, slovo dnes menej známe, sa v minulosti používalo v súvislosti s prvou verejnou dopravou. Či už to bola konská železnica pre verejnosť, prvé autobusy či električky, ľudia označovali túto dopravu jednotne.
Takto nazývali aj prvý trolejbus v Rakúsko-Uhorsku. Bol ním omnibus vo Vysokých Tatrách, ktorého premávku spustili 2. augusta 1904 na trati Poprad - Veľká - Veľký Slavkov - Starý Smokovec.
Rozhodujúcim impulzom bola stavba železnice
Pred 120 rokmi tento dôležitý krok pre monarchiu urobil podnikateľ Viliam Krieger, ktorý omnibus uviedol do prevádzky.
„Do príchodu Košicko-Bohumínskej železnice bol transport osôb a tovaru do Tatier možný len s pomocou súkromných konských a volských povozov – fiakristov. Rozhodujúcim impulzom na rozvoj celého regiónu sa stala práve stavba železnice v rokoch 1869 až 1872. Neskôr na ňu koncom 19. storočia nadväzovali trate: Poprad – Kežmarok, Studený Potok – Tatranská Lomnica a ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso," priblížil kurátor Podtatranského múzea v Poprade Pavol Minarčák.
Koncesia na tri letné sezóny
Príbeh omnibusu sa začal písať v čase, keď popradskí podnikatelia Viliam Krieger a Vincent Matejka dostali koncesiu na prevádzkovanie elektrobusovej dopravy z Popradu do Vysokých Tatier.
„Platná koncesia bola na prevádzkovanie elektrobusu na tri letné sezóny od 1. júna do 15. októbra v rokoch 1904 až 1906. Podnikatelia mali eminentný záujem začať už 1. júna 1904, avšak drážďanská firma Stoll dodala vozidlá až v júli. Prevádzku tak spustili až 2. augusta 1904," spresnil Minarčák.
Trolejbus jazdil priemernou rýchlosťou 8 km/hod s maximálnou rýchlosťou 16 km/hod. Prašnú, hrboľatú trasu v dĺžke 13,8 km s prevýšením 324 metrov prekonal za 75 minút. Po trase Poprad - Veľká - Veľký Slávkov - Dolný Smokovec - Starý Smokovec jazdil päťkrát denne.
„Omnibus prestal premávať po letnej sezóne v roku 1906. Hlavným dôvodom bolo, že prevádzkovatelia Matejka a Krieger nepožiadali o predĺženie trojročnej koncesie, ktorá sa už končila. Stalo sa tak preto, lebo v tom čase už žiadali o vydanie koncesie na výstavbu a prevádzku Tatranskej železnice z Popradu do Starého Smokovca," objasnil kurátor.
Tí istí podnikatelia
Po ukončení prevádzky omnibusu si museli cestujúci počkať až do roku 1908, kedy bola spustená prevádzka Tatranskej železnice na úseku Poprad-Starý Smokovec. Jej výstavbu v roku 1907 začali tí istí podnikatelia, ktorí stáli za prevádzkou omnibusu – Krieger a Matejka. Tento krok sa označuje za začiatok dnešnej podoby Tatranskej železnice vo Vysokých Tatrách.
Históriu omnibusov, ako aj prvej železnice, mapuje Podtatranské múzeum v Poprade. Ako ozrejmila jeho riaditeľka Zuzana Homolová, históriu súčasného Podtatranského múzea v Poprade začali v druhej polovici devätnásteho storočia písať dve, dnes už neexistujúce múzeá relatívne príbuzného zamerania. Karpatské múzeum v Poprade, založené Uhorským karpatským spolkom a Tatranské múzeum vo Veľkej, založené Veľčianskou muzeálnou spoločnosťou.
„Podtatranské múzeum v Poprade nadväzuje na ich historické poslanie i zbierkový fond. Je tretím najstarším múzeom na Slovenku. Stavebné jadro popradskej muzeálnej budovy, zapísanej v Štátnom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky (NKP) sa v roku 2026 dožíva okrúhleho, 150. výročia," vysvetlila.
Plánujú medzinárodnú konferenciu
Historický medzník - 120. výročie vzniku prvej trolejbusovej linky na území Slovenska si pripomenú v októbri na medzinárodnej konferencii pod názvom Historický prierez cestnou automobilovou dopravou v regióne Vysokých Tatier.
„Pripravujeme ju s Klubom priateľov Popradu, o. z. Jedným z cieľov konferencie je objektívne odborne zhodnotiť zavedenie prvých prímestských trolejbusových liniek na svete v kontexte so vstupom nového fenoménu cestnej hromadnej dopravy do dopravného systému Vysokých Tatier," dodala Homolová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
