JÁNOVCE. Štvrtá sezóna archeologického výskumu keltského hradiska v Jánovciach-Machalovciach neďaleko Popradu potvrdila, že jeho obyvatelia sa intenzívne venovali spracovávaniu železa.
O jeho výsledkoch informovala vedúca výskumu Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Výskum na hradisku, ktoré bolo osídlené v období neskorej doby kamennej, eneolitu a predovšetkým v dobe laténskej a staršej dobe rímskej, robili počas júla.
Venovali sa špecializovanej remeselnej činnosti
Po troch rokoch výskumu sa aktivity výskumného tímu presunuli do priestoru 30 hektárov veľkého predhradia, ktoré sa nachádza východne od hradiska.
„Na základe výsledkov geofyzikálneho merania z roku 2023 a zberov archeologických nálezov v rokoch 2020 – 2022 boli vytypované vhodné miesta na overenie archeologického potenciálu tejto časti archeologickej lokality,“ priblížila Hudáková.
Prostredníctvom sondážneho výskumu sa archeológom podarilo zachytiť sídliskové kultúrne vrstvy a objekty datované do obdobia 1. storočia pred Kristom.
„Početné archeologické nálezy poukazujú na to, že obyvatelia hradiska a jeho predhradia sa venovali v danom období špecializovanej remeselnej činnosti. V preskúmaných sondách bolo prostredníctvom nálezov železnej strusky doložené tavenie železa, ktorého zdroje sa nachádzajú predovšetkým južne od lokality v Slovenskom rudohorí,“ ozrejmila vedúca výskumu.
Výskum odhalil, že v oblasti Jánoviec bol intenzívny život už pred 5-tisíc rokmi Čítajte Významný obchodný charakter hradiska
Mince nájdené počas archeologických prieskumov v predchádzajúcich rokoch podľa jej slov dokladajú aj významný obchodný charakter hradiska, pričom jedným z artiklov bolo aj železo.
Jánovce pritom ležia na križovatke významných ciest smerujúcich zo západu na východ a z juhu na sever. Vzácnejším nálezom v rámci tohtoročnej výskumnej sezóny je podľa archeológa Dominika Repku z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre strieborná minca z 1. storočia pred Kristom, ale aj dácka šálka.
„Je celá, respektíve, dá sa zrekonštruovať, čo je unikátom. Je to prvý takýto kompletný nález z územia Spiša,“ dodal.
Archeológom sa počas predošlých výskumov v lokalite v rokoch 2021 až 2023 podarilo objaviť tisíce nálezov rôzneho druhu. Niektoré si môžu pozrieť návštevníci Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi v expozícii História Spiša. Ide o unikátnu bronzovú sošku Kelta so zlatými očami a výber keltských mincí.
„V uvedených rokoch sa skúmala severozápadná časť opevnenia hradiska, ktoré pozostávalo z dvojice valov, medzi ktorými sa nachádzala priekopa. Dosiaľ sa na tomto mieste preskúmala časť vnútorného valu, teda hradby tvorenej drevenou roštovou konštrukciou vyplnenou nasucho naukladanými kameňmi a hlinou a časť priekopy,“ priblížila Hudáková.
Vybudované bolo v období eneolitu
Na základe hnuteľných archeologických nálezov, ako aj výsledkov rádiouhlíkového datovania spomínanej konštrukcie, archeológovia zistili, že skúmané opevnenie bolo vybudované v období eneolitu badenskou kultúrou. Tá osídľovala Spiš v období druhej polovice 4. tisícročia až na začiatku 3. tisícročia pred Kristom.
„Opevnenie bolo neskôr v neskorej dobe laténskej, konkrétne na začiatku 1. storočia pred Kristom, nositeľmi púchovskej kultúry prebudované. Následne v závere 1. storočia pred Kristom ho pravdepodobne zničili nepriatelia, ktorí hradisko dobyli,“ dodala Hudáková.
Výskum v Jánovciach realizovalo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a súkromnou archeologickou spoločnosťou. Získané hnuteľné archeologické nálezy budú po skončení výskumu ďalej spracovávané, a to aj s použitím moderných archeologických a prírodovedných analýz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
