POPRAD. Aj v súvislosti s pondelkovým výročím prvého transportu slovenských židovských dievčat do nacistického koncentračného tábora v poľskom Osvienčime sa dobrovoľníci počas víkendu pustili do upratovania židovského cintorína v Poprade.
Prvý transport
Práve z tamojšej železničnej stanice bol totiž vlak 25. marca vypravený. Podľa správcu cintorína Miroslava Mitru si Poprad nesie aj naďalej pamäť hanebného prvého transportu, ktorý započal deportácie Židov vôbec.
„Už len z tohto titulu si tento cintorín, a vôbec stopa židovstva ako taká, zasluhuje našu pozornosť a prejav úcty,“ povedal Mitra.
V prvom transporte z územia vtedajšieho Slovenského štátu sa nachádzalo do tisíc dievčat. Do konca októbra 1942 bolo takýmto spôsobom zo Slovenska deportovaných takmer 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto.
Hroby tých, ktorí prežili
Práve na židovskom cintoríne v Poprade sa nachádzajú aj hroby tých, ktorí holokaust prežili.
„Pochovaný je tu pán Emanuel Placsek, aj Samuel Erdélyi,“ uviedol pedagóg Vladimír Andráš, ktorý sa téme židovskej komunity v Poprade venuje už niekoľko rokov.
Práve druhý spomínaný Erdélyi bol starým otcom Mariky, ktorá síce bola na deportačnom zozname prvého transportu napísaná, no jej meno bolo napokon vyškrtnuté. Andráš pripomenul, že rodina Erdélyi mala hospodársku výnimku.
Najstarší ženský náhrobok je z roku 1885
Celkovo sa na cintoríne nachádza 232 náhrobkov, z nich čitateľné sú asi tri štvrtiny.
„Na najstaršom ženskom náhrobku, maceve, je meno Hermína Propperová, pochovaná bola v roku 1885. Ide zároveň aj o najstarší náhrobok zaevidovaný v pohrebnej matrike popradského židovského cintorína,“ vysvetlil Andráš.
Jediný náhrobok, pri ktorom sa zachovalo torzo železnej ohrady, nesie meno popradského rabína Arona Grünbauma z roku 1909.
„Jeho maceva je spadnutá, rozlomená, ale text z nej máme preložený, ide o chválospev na neho. Jeho manželka Malka je pochovaná v ženskej sekcii,“ opísal pedagóg spod Tatier.
Na cintoríne však bol pochovaný aj Grünbaumov nástupca, rabín Herman Zvi Prager.
„Ten tu pôsobil v rokoch 1909 až 1941, prakticky do svojej smrti. V úrade ho potom vystriedal jeho zať, Jozef Adler, ktorý mal síce hospodársku výnimku, ale v druhej vlne transportov ho s manželkou a s dvoma malými deťmi deportovali,“ dodal Andráš.
Emigrovali do zahraničia
Najmladšie a zároveň posledné náhrobky sú z povojnového obdobia, a to z roku 1948. Z koncentračných táborov sa už totiž drvivá väčšina Židov nevrátila, iní Slovensko opustili.
„Emigrovali do zahraničia, do Austrálie, Izraela, Nemecka. Napríklad Veronika Politzerová z prvého transportu, ktorá sa vrátila, o dva roky aj odišla, pretože tu nebola vítaná,“ dodal Andráš.
Popradčan Miroslav Mitra sa začal o cintorín zaujímať už pred niekoľkými rokmi. „Na cintoríne sa najmä v čase pandémie okrem zárastu kopili odpadky, priľahlú budovu obsadili bezdomovci a bolo to tu v zúfalom stave,“ popísal.
Následne s ponukou spravovať a udržiavať cintorín ako dobrovoľník oslovil židovskú náboženskú obec. Už ako správca začal spolu s dobrovoľníkmi s upratovaním cintorína.
„Museli sme aj zabezpečiť uzamknutie priestorov a potom sa pustiť do boja s prírodou, teda zeleňou, porastami, náletovými drevinami. Boli tu niekoľkoročné nánosy suchých tráv,“ opísal Mitra, ktorý sa téme židovstva venuje tridsať rokov. Postupne tiež začali so znovuosadzovaním spadnutých náhrobných kameňov, v čom chcú pokračovať.
Na konci mesta
V súčasnosti sa venujú dvíhaniu macév na podnet niektorých pozostalých, ktorí majú na cintoríne pochovaných svojich príbuzných.
Židovský cintorín sa nachádza na konci mesta pri železničnej trati, o jeho existencii vedia skôr starší.
„Jeho pozícia je jeho hendikepom. Nie je na očiach, tým pádom sa tu často vyskytovali a zdržiavali výtržníci a neprispôsobiví, viackrát sme deložovali ich príbytky,“ opísal Mitra. Do budúcnosti by bol rád, ak by sa v rámci mesta podarilo osadiť tabule či bannery s odkazom na cintorín.
„Vieme, že udalosti, ktoré sa tu diali vo vojnovom období, neprišli len tak zo vzduchoprázdna, ani sa nevytratili len tak dostratena. Nenáklonnosť alebo averzia tu možno pretrváva, čomu chceme aktívne odolávať a meniť povedomie,“ poznamenal správca židovského cintorína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
