SVIT. Je skvostom Baťovej architektúry, označujú ju za vstupnú bránu do Tatier. Súčasťou národnej kultúrnej pamiatky je veľká vsadená a rozmermi nevídaná sklenená vitráž. Železničná stanica je umiestnená na hlavnom ťahu trasy Žilina – Košice.
Zhotovili ju nadčasovo a moderne, projektanti totiž uvažovali, že vo Svite bude žiť 45- až 55-tisíc ľudí. Z posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 vyplýva, že má 7 743 obyvateľov.
Budúcnosť stanice, ktorá mala pôvodne podľa regulačného plánu Svitu z roku 1948 slúžiť ako uzol pre stretávanie sa, využívanie služieb a transport do iných miest, však stále nie je jasná.
Baťa pod Tatrami
Od roku 2018 až do pandémie covidu-19 prevádzkovalo občianske združenie Rozpuk v stanici múzeum Baťa pod Tatrami.
Podpredseda združenia Andrej Povrazník hovorí, že už pred samotnou rekonštrukciou sa snažili poukázať na to, že ide o unikátnu budovu, s ktorou treba niečo robiť.
„Začali sme budovať múzeum, zbierať artefakty, v malej miere sme to zrekonštruovali,“ opisuje Povrazník.
Múzeum prevádzkovali v miestnosti s rozlohou približne 56 metrov štvorcových. Po začatí rekonštrukcie železnice združeniu prerušili nájom.
Na stanici ešte vlani prebiehala obnova ako súčasť modernizácie trate Poprad – Lučivná. Práce sa týkali úseku s dĺžkou takmer 13 kilometrov. Stavba bola rozdelená na úseky Poprad - Svit, Svit – Štrba.
Modernizácia trate medzi Popradom a Lučivnou je hotová. Zdražela a trvala dlhšie Čítajte Zmenila sa vláda
Do miestnosti, ktorú mali prenajatú a kde prevádzkovali múzeum, sa plánujú vrátiť. Po kolaudácii stavby ho chce občianske združenie ďalej prevádzkovať, má tam byť expozícia o histórii mesta Svit spojená so životom českého podnikateľa Jana Antonína Baťu.
So železnicami v minulosti rokovali aj o tom, na čo chcú priestory stanice využívať, a zapojili sa aj do pripomienkového konania v rámci dispozičných zmien ikonickej stavby.
Po dokončení rekonštrukcie stanice okolo nej pôjde aj cesta, čo už je v podstate realitou, a preto ju chce občianske združenie premeniť na kultúrno-kreatívnu stanicu. Má byť útočiskom pre mladých a tvorivých ľudí, rôzne komunity či občianske združenia z okolia.
Toto zameranie prezentovali aj na ministerstve dopravy ešte za bývalej vlády, približne pred dvoma rokmi, pričom sa stretli skôr s pochopením a vôľou pomôcť pri realizácii projektu.
„V súčasnosti je naša žiadosť stále aktívna a pracujeme na požiadavkách a pripomienkach riaditeľstva železníc, ktoré boli výsledkom rokovania," hovorí predseda združenia Vladimír Zentko.
Premenlivý záujem
O tom, že by mohli priestory ikonickej Baťovej stanice slúžiť verejnosti, sa hovorí už roky. Do tejto debaty sa zapájalo aj mesto.
Ešte v roku 2016 vtedajší primátor Svitu Miroslav Škvarek (nezávislý) hovoril, že v priestoroch železnice by sa mohli konať kultúrne a spoločenské podujatia.
Súčasná primátorka Dáša Vojsovičová (nezávislá) nahradila Škvareka vo voľbách v roku 2018, vlani post obhájila.
Radnica je pod jej vedením takisto naklonená tomu, aby sa v priestoroch železničnej stanice konali rôzne kultúrne podujatia. Už pred rokom sme informovali o tom, že počas jedných z rokovaní mesto Svit však napokon neprejavilo záujem o prenájom.
V súčasnosti však radnica opäť so železnicami o prenájme rokuje. Podľa interných predpisov železníc stanicu nie je možné predať a teda o tom, či sa vytvorí v stanici priestor pre kultúru, musia rozhodnúť železnice ako majitelia priestoru.
Rýchliky tam nestoja, ikonická Baťova stanica by mohla byť priestorom pre kultúru Čítajte Nevedia, kto bude správca
Posledné stretnutie medzi mestom a železnicami bolo pred niekoľkými dňami, no aj tak sa mesto nedozvedelo nič konkrétne.
„S odstupom času jedného roka ani na nedávnom rokovaní sa nám železnice jasne nevyjadrili, čo chcú v budove ako majitelia mať," reaguje Zuzana Dobránszka, odborná referentka pre masmediálnu komunikáciu mesta Svit.
Mesto doteraz nevie, na aký účel bude národná kultúrna pamiatka slúžiť, ani kto ju bude prevádzkovať a kto bude jej správca.
Priestory sú veľmi veľkorysé s dobrou akustikou, a preto si tam vie radnica predstaviť konanie kultúrnych či spoločenských akcií, workshopov, prednášok alebo speváckych a hudobných vystúpení. „Ale napríklad aj zriadenie infocentra pre mesto Svit a okolité obce ako vstupnú bránu do Tatier,“ opisuje Dobránszka.
Štátny podnik tak v súčasnosti eviduje dve žiadosti na využitie nebytových priestorov po ukončení rekonštrukcie, a to od mesta Svit a spomínaného občianskeho združenia Rozpuk.
„Nebytové priestory stanice, ktoré nebudú určené pre prevádzkové potreby železníc, budú ponúknuté do nájmu až po kolaudácii 'stavby',“ uviedla Lucia Lizáková z odboru komunikácie a marketingu Železníc SR.
Drahšia o niekoľko miliónov
Na stanici ešte vlani prebiehala obnova ako súčasť modernizácie trate Poprad – Lučivná. Práce sa týkali úseku s dĺžkou takmer 13 kilometrov. Stavba bola rozdelená na úseky Poprad - Svit a Svit – Štrba.
S prácami na úseku pod Tatrami sa začalo v júli 2020. Výstavba sa pritom niekoľkokrát predražila o niekoľko miliónov eur. Modernizácia mala najprv stáť 100 miliónov eur, z toho viac ako 77,6 milióna eur získali železnice zo zdrojov Európskej únie.
Náklady napokon dosiahli podľa železníc aktuálne čiastku prevyšujúcu 118 miliónov eur, no po siedmom dodatku k zmluve so zhotoviteľom zverejnenom v Centrálnom registri zmlúv predstavuje jej cena takmer 142 miliónov eur.
Zhotoviteľom stavby je Združenie Tatry 2017, jej vedúcim členom je akciová spoločnosť TSS Grade so sídlom v Bratislave.
Viaceré problémy
Železnice vysvetľujú, že nárast oproti pôvodne predpokladanej cene súvisel s viacerými faktormi.
Ako najzásadnejší označujú vybudovanie podjazdu vo Svite, kde zistili geologické anomálie v podloží. „Tie bolo nutné riešiť osobitným spôsobom v rámci zakladania spodnej stavby, a teda aj z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej konštrukcie,“ hovorí Lizáková.
Podobný problém bol aj s podvalovým podložím, kde železnice zistili problémy geologického charakteru, ktoré si vyžadovali zmenu technologických postupov pri výstavbe železničného spodku.
„Ďalej sme identifikovali čierne skládky odpadu v obvode stavby, ktoré sa likvidovali mimo pôvodného rozpočtu,“ vysvetľuje Lizáková.
Došlo tiež k zaznamenaniu zvýšenej hladiny spodnej a povrchovej vody, pričom bolo nevyhnutné prijať osobitné, projektom nepredpokladané technické opatrenia s vplyvom na nárast ceny.
Podmienky pamiatkarov
Pomerne výraznú časť nákladov navyše podľa radnice tvorili aj zmeny už spomínanej budovy železnice. V praxi to znamená, že štátny podnik musel zohľadniť všetky podmienky pamiatkarov.
Kvôli statusu budovy sa museli zachovať najmä charakteristické prvky, ako je kupola stanice s oceľovým nadstavcom označujúcim názov stanice Svit či zachovanie schodísk, spájajúcich budovu s podchodom na nástupištia.
Zachovať sa musia aj jednotlivé interiérové prvky, teda zábradlia, vitríny, odkladacie pulty, pokladničné okienka, kamenné obklady či mozaikové a kamenné dlažby.
Ako dôvody zdraženia rekonštrukcie uvádzajú aj zdražovanie stavebných materiálov z dôvodu pandémie covidu-19 či vojnu na Ukrajine.
Nestihli ani termín
Rekonštrukcia je už ukončená, no Lizáková dodáva, že je ešte potrebné doplniť niektoré segmenty súvisiace s bezpečným pohybom osôb so zníženou schopnosťou pohybu.
Železniciam sa napokon nepodarilo dodržať ani plánovaný termín rekonštrukcie v júli 2023, ukončili ju s polročným meškaním, vlani v decembri.
„Skutočnosť, že sa nepodarilo dodržať plánovaný termín súvisí najmä s nedostupnosťou komponentov elektrotechnického charakteru a významu na globálnom trhu, tiež z dôvodu pandémie a vojnového konfliktu,“ konštatuje Lizáková.
Podľa železníc sa v prípade týchto komponentov predĺžili dodacie lehoty o desať až jedenásť mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
