LEVOČA. Logo mesta – Levoča, hrdá súčasť svetového dedičstva UNESCO.
Zmienka, ktorú nájdete na webstránke levočskej informačnej kancelárie.
Historické jadro mesta je od roku 2009 v zozname UNESCO.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie obkolesené pomerne zachovanými mestskými hradbami.
Pamiatky robia Levoču turisticky atraktívnou, ich udržiavanie je však pre samosprávu problémové a finančne náročné.
Touto témou sa zaoberali mestskí poslanci.
Dotácie na pamiatky a kroky bývalej vlády zase kritizoval primátor Miroslav Vilkovský (nezávislý).
Ministrom a poslancom odkázal, aby sa slovenskými pamiatkami UNESCO nechválili, keď na ne štát nedáva peniaze.
Počas posledného mestského zastupiteľstva zahlasovali poslanci za dlhodobý úver 427-tisíc eur.
Peniaze poslúžia na spolufinancovanie reštaurátorských prác meštianskeho domu č. 47 na Námestí Majstra Pavla.
Financie chce potom primátor žiadať od ministerstva kultúry.
Zastupiteľstvo tiež súhlasilo s krátkodobým úverom vo výške 2,9 milióna eur na predfinancovanie projektu opravy tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Túto sumu žiada mesto od ministerstva dopravy z plánu obnovy.
Poslanec: Z roka na rok väčšia záťaž
Ďalšie opravy a tým aj financie si žiadajú mestské hradby.
V zlom technickom až havarijnom stave je Mendhardská brána, ktorej hrozí zánik, ohrozuje aj okoloidúcich chodcov.
V podobnom stave je hradbový múr na východnej i juhovýchodnej strane opevnenia i parkánový múr na juhovýchodnej strane.
Z hradieb odpadávajú kamene. Narúša ich počasie.
Poslanec Vladimír Adamkovič (nezávislý) potvrdil, že komunikoval s pamiatkovým úradom v Levoči.
„Príčiny sú jasné. Striedajú sa mrazivé momenty s roztápaním ľadu na vodu a opäť zamŕzaním. Preto sa to celé narúša. Aj v minulosti padali hradby, rozdiel bol v tom, že patrili do vlastníctva cechov, a tie sa o brány starali. Postupom času veľká pamiatka začala chátrať a dostala sa do vlastníctva mesta.”
Adamkovič skonštatoval, že hradby majú obrovskú dĺžku, približne 2,5 kilometra.
„Ich udržiavanie nás bude z roka na rok viac zaťažovať.”
Navrhol porozmýšľať nad preventívnymi opatreniami. Spomenul Trnavu, kde majú nad hradbami striešky.
„Či by nestálo za úvahu prekryť zrekonštruované časti hradieb, aby sa zabránilo zatekaniu. Je to však vec dohody s pamiatkovým úradom.”
Najväčší československý vojenský obvod zrušili, neexistujúcu obec chcú nanovo postaviť Čítajte Zástupca primátora: Reagujeme na havarijný stav
Nezávislý poslanec Radoslav Kellner si prezrel hradby pri klasicistickom pavilóne. Vraví, že odtiaľ takmer denne vypadávajú kamene.
„Zobral som si plošinu a pozrel som sa, čo sa deje. Rozpadávajú sa tam múry, podľa mňa tie, čo boli opravované možno pred dvadsiatimi rokmi. Oddeľujú sa od starých častí a vypadávajú.”
Kellner sa domnieva, že mesto pri opravách hradieb používa zlý technologický postup: „Ak budeme ďalej takto pokračovať, zase sa nám rozpadnú."
Zástupca primátora Pavol Papcun (nezávislý) podotkol, že neexistujú fondy alebo výzvy určené na prevenciu.
„Je smutné, že musíme reagovať len na odstraňovanie havarijného stavu. Peniaze by sme museli čerpať z vlastného rozpočtu, potom by to bolo na úkor investícií do iného majetku.”
Mestské hradby v Levoči si vyžadujú veľké investície. (zdroj: Mária Šimoňáková)Odmietli, možno odmietnu
Na opravy hradieb potrebuje radnica asi 486-tisic eur. Nemá ich.
Poslanci rozhodli, že o ne mesto požiada z programu Obnovme si svoj dom.
Vilkovský viackrát opakoval, že radnica nedisponuje peniazmi na opravu historických budov či pamiatok pod ochranou UNESCO.
Mesto podľa neho na hradby nemusí získať dotáciu v plne požadovanej sume.
„Môžu nám schváliť aj menej. Ak by to tak bolo, budeme musieť zvyšok dofinancovať, alebo príspevok odmietneme.”
Radnica si nezobrala dotáciu na opravu hradného opevnenia od ministerstva kultúry v roku 2022.
Vyše 150-tisíc eur nestačilo a samospráva nemala z čoho projekt dofinancovať.
V Levoči zachraňujú pamiatku úvermi. Aj od Maďarov žiadame opravu, vravel primátor Čítajte Výpadok
Vilkovský poukázal na to, že Levoča v minulosti dostávala od štátu financie na kultúrne pamiatky. Rovnako tak ďalšie mestá zapísané v UNESCO ako Bardejov, Kremnica či Banská Štiavnica.
Pre Levoču to znamenalo ročný príjem milión 100-tisíc.
Mesto z toho ročne dávalo 300-tisíc až 400-tisíc eur do opravy hradobného systému.
V roku 2021 sa však za ministerky kultúry Moniky Milanovej (OĽaNO) zmenil dotačný systém pre kultúrne pamiatky.
V rokoch 2022 a 2023 Levoča o peniaze prišla.
Ministerstvo zmenu vysvetľovalo tak, že podpora pamiatok musí mať jednotný systém, s peniazmi sa musí narábať hospodárne a podliehajú verejnej kontrole.
Argumentovalo tiež, že mestá a obce sa môžu každý rok zapojiť do dotačnej výzvy „Obnovme si svoj dom" na obnovu a rekonštrukciu pamiatok.
Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽaNO) vtedy povedal, že za bývalých vlád sa rozdelenie peňazí nevyhodnocovalo poriadne a len málokedy bolo vyúčtované, či sa minuli na stanovený účel.
Často sa tak podľa neho stávalo, že financie nešli na obnovu pamiatok, ale na chodníky, cesty, námestia a ďalšie veci, ktoré mestá či obce potrebovali.
Primátor: Ani euro na pamiatky UNESCO
Levočský primátor toto rozhodnutie bývalej vlády kritizuje.
Tvrdí, že nikto z bývalých parlamentných poslancov nechcel zahlasovať proti návrhu.
„Teraz, keď nám peniaze chýbajú, nie som ochotný z rozpočtu mesta opravovať hradby, pokiaľ na ne štát nedá peniaze.”
Pokračoval, že mesto má dosť problémov, treba opravovať chodníky, opravovať cesty.
Každý obyvateľ si podľa primátora musí uvedomiť, že rekonštrukciu historickej pamiatky mesto spolufinancuje a potom mu chýbajú peniaze.
„Nech si láskavo páni ministri a páni poslanci nechodia po konferenciách a neprezentujú, ako je to všetko 'fasa' na Slovensku s UNESCO. Nikto pritom nedá ani euro na pamiatky UNESCO.”
Papcun konštatoval, že je otázne, prečo mesto supluje štát v otázke UNESCO.
„Zápis do zoznamu UNESCO je záväzok štátu, a nie mesta Levoča. Ročne vynakladáme obrovské zdroje na úkor iných mestských potrieb. Na druhej strane, ak chceme mať Levoču Levočou, momentálne iná možnosť nie je.”
Mesto plánuje rekonštrukciu časti historického opevnenia Čítajte Školy, škôlky, obecné úrady
Vilkovský počas zastupiteľstva kritizoval dotačný systém ministerstva dopravy na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.
Podľa primátora sa výzva minula svojmu účinku. Poukázal na to, že uspeli aj projekty ako rekonštrukcie materských a základných škôl.
„Mali tam byť historické a pamiatkovo chránené objekty, národné kultúrne pamiatky. Povedzte mi, ktorá škôlka je národná kultúrna pamiatka?“
V zozname úspešných žiadateľov sú aj obce či mestá s rekonštrukciami základných škôl, materských škôl, obecných úradov.
Zároveň je medzi nimi napríklad aj pamiatková obnova pavilónov Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach či rekonštrukcia starých kasární v Michalovciach.
Lemešany v Prešovskom okrese získali dotáciu na obnovu domu smútku.
Starosta Marko Bučko (KDH) prízvukuje, že dodržali a splnili všetky podmienky výzvy.
„Dom smútku patrí k pamätihodnostiam obce. Ide o historickú budovu postavenú ešte za akcie Z, ktorá nutne potrebovala rekonštrukciu."
Bučko podotýka, že dom smútku je jediný v širokom okolí. Využívajú ho tak viaceré obce.
Ministerstvo: Všetko v poriadku
Rezort dopravy odmieta, že by sa dotácia minula účinku.
„Hoci posudzovanie a realizácia projektov ešte nie je ukončená, môžeme konštatovať, že účel výzvy, teda zlepšenie energetickej hospodárnosti historických a pamiatkovo chránených verejných budov, je a bude napĺňaný,” konštatuje hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.
O schválených žiadostiach podľa nej nemožno tvrdiť, že by nešlo o historické alebo pamiatkovo chránené budovy.
Poukazuje na podmienky výzvy.
V nich sa píše, že podporu získajú aj budovy, ktoré nie sú pamiatkovo chránené, ale vzhľadom na obdobie vzniku, historickú, architektonickú, krajinnú, urbanistickú alebo konštrukčnú kvalitu si vyžadujú vyšší stupeň a náročnosť renovácie.
Patria medzi ne stavby registrované v zoznamoch pamätihodností miest a obcí alebo budovy zapísané do katastra nehnuteľností pred 1. 1. 1980.
Vo výzve je celkovo vyčlenených 180 miliónov eur s DPH.
Podľa údajov k 5. februáru 2024 sa medzi úspešné projekty rozdelilo 64,7 milióna eur.
Vyčlenených peňazí je menej, ako je potrebné.
Žiadosti miest a obcí presahujú celkovú vyčlenenú sumu o 378 miliónov eur.
Úspešné projekty vo výzve ministerstva dopravy na východnom Slovensku
- Rekonštrukcia ZŠ Holčíkovce, zmena stavby pred dokončením
- Sabinov - rekonštrukcia budovy mestského úradu
- Michalovce, mestské kasárne - rekonštrukcia budovy č. 2
- Zníženie energetickej náročnosti verejných budov - ZŠ Kluknava - pavilón A a B
- Pamiatková obnova budovy spojených pavilónov č. 8 a č. 9 na UVLF v Košiciach
- Zníženie energetických nákladov Okresný úrad - II.etapa, Dlhý rad, Bardejov
- Obnova domu smútku v obci Lemešany
- Zníženie energetickej náročnosti budovy Obecného úradu v Kvakovciach
- Zvyšovanie energetickej účinnosti a stavebné úpravy Obecného úradu v Gyňove
- Zníženie energetickej náročnosti budovy Obecného úradu Abrahámovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
