VYSOKÉ TATRY. Unikátne nálezy z jaskyne Hučivá diera v Tatranskej Lomnici v Belianskych Tatrách staré vyše 14 000 rokov už skúmajú odborníci v laboratóriách zväčša na území Poľska.
Pracuje sa tiež na rozsiahlejšej štúdii o jaskyni a v pláne je aj vydanie knižnej publikácie.
Uviedol to archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV).
Spolu s kolegami z Poľska, najmä s profesorom z Jagelovskej univerzity v Krakove Pawłom Valde-Nowakom, bude vo výskume pokračovať aj v lete 2024.
Plánujú sa pozrieť na to, či história jaskyne neukrýva ešte staršie stopy, možno aj z čias neandertálcov.
Významné nálezy
Jaskyňu Hučivá diera v blízkosti Tatranskej Kotliny, južne od Belianskej jaskyne, preskúmali archeológovia v rokoch 2019 a 2021.
Získali vtedy významné nálezy lovcov kozorožcov, medveďov hnedých a divých koní spred spomínaných viac ako 14 000 rokov.
„Odkryli sme tam ohnisko s množstvom kamenných pracovných nástrojov, kosťami lovných zvierat, pieskovcovou lampičkou a tiež kostenou ihlou,“ vymenoval Soják, ktorý sa speleoarcheológii venuje viac ako 20 rokov.
V tomto roku sa podľa jeho slov zamerali na spomínané laboratórne spracovanie všetkých nálezov z jaskyne, prevažne analýzu kamenných pracovných nástrojov a kostí lovných zvierat.
„Išlo o interdisciplinárny výskum, ktorý sa preniesol do laboratórií najmä na území Poľska,“ konkretizoval.
Na budúci rok chcú ešte doskúmať zvyšok ohniska a pokúsiť sa dostať nižšie, respektíve zistiť, či sa pod vrstvou zo sklonku mladého paleolitu nenachádza ešte staršia.
Jaskyňa Hučivá diera ukrýva unikátne táborisko spred 14-tisíc rokov Čítajte Skúmali previsy
Zaujímavou pre archeológov ostáva aj Veľká ružínska jaskyňa s okolitými prevismi v pohorí Čierna hora.
Do jej bádania sa pustil Soják v spolupráci s kolegom z Archeologického ústavu SAV z Nitry Adriánom Nemergutom.
„Na území Česka, najmä v severných Čechách, sú spomínané previsy veľmi intenzívne osídlené. Príkladom je Národný park České Švajčiarsko, v ktorom bolo pod prevismi zistené veľmi intenzívne osídlenie najmä zo strednej doby kamennej, mezolitu, teda z obdobia okolo roku 8 000 až 7 000 pred Kristom. Povedali sme si, že ak je to tak v Česku, neveríme, že aj naše previsy nie sú osídlené,“ vysvetlil archeológ a vedúci Oddelenia záchranných výskumov – Spiš pri AÚ SAV v Spišskej Novej Vsi.
Pod Veľkou ružínskou jaskyňou preto s Nemergutom skúmal dva previsy, nazvali ich Stanislava a Miriama, podľa svojich manželiek.
Úspešný bol druhý spomínaný.
Ten ponúka podľa speleoarcheológa príkladnú ukážku stratigrafie, teda sled vrstiev so sedimentmi a archeologickými nálezmi od mladého paleolitu cez mezolit, neolit až po eneolit.
Ako ďalej povedal Soják, to dokazuje, že aj previsy na území Slovenska boli v praveku opakovane osídľované.
V tatranskej jaskyni objavili unikátne nálezy pravekého osídlenia Čítajte Stopy po osídlení
Aj v rámci výskumu vo Veľkej ružínskej jaskyni nad previsom Miriama objavili stopy po osídlení.
Z archeologickej sondy v zadnej časti jaskyne pochádzajú dokonca nálezy z obdobia stredného paleolitu, teda z čias neskorých neandertálcov, čo dokazujú kosti lovnej zveri a jeden kamenný štiepaný nástroj.
Nad touto vrstvou objavili unikátny parohový hrot oštepu.
„Išlo o fantastický nález, prvý svojho druhu na území Slovenska. Musíme ho dať datovať rádiokarbónovou analýzou. Uvidíme, či je z konca stredného paleolitu a patrí ešte neskorým neandertálcom, respektíve už ľuďom dnešného typu z počiatku mladého paleolitu, to znamená z obdobia spred približne 35 000 až 38 000 rokov,“ poznamenal Soják.
Objavili tam aj vrstvy z ďalších období.
„Všetky sedimenty sme brali na preplavovanie, teda nám neunikne jediná kostička či uhlík z niekdajších ohnísk. Paleontológovia budú posudzovať zvieracie kosti, sedimentológovia to, ako sa tam usadzovali vrstvy. Uhlíky či zvieracie kosti z doložených vrstiev išli na absolútne datovanie do laboratória v poľskej Poznani,“ priblížil archeológ zo Spiša.
Disponovať tak budú presným vekom nálezov z jednotlivých vrstiev.
V bádaní tejto jaskyne chcú archeológovia pokračovať v roku 2025.
Archeológ: Pravekí lovci sa do tatranskej jaskyne pravidelne vracali Čítajte Nálezy aj z iných jaskýň
Zaujímavé však boli aj nálezy z iných jaskýň.
Napríklad v Silickej ľadnici na Gemeri zachránil Soják nálezy z mladšej doby kamennej a neskorej doby bronzovej, na ktoré narazili pri speleologických prácach jaskyniari.
Archeológ zároveň poukázal na jaskyňu Čertova diera v Slovenskom krase pri Kečove, ktorá je prepojená s turisticky sprístupnenou jaskyňou Domica.
Tamojšie nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej, neskorej doby bronzovej a z 13. storočia, vrátane nálezov arpádovských mincí, dokumentujúcich úkryt obyvateľstva v pohnutých časoch mongolsko-tatárskych vpádov 1241 – 1242.
Analogické osídlenie doložil archeológ tiež v priľahlej Líščej diere.
Odkrývajú svoje tajomstvá
Jaskyne tak postupne vydávajú svoje tajomstvá.
Málokto sa však podľa spišského archeológa v súčasnosti venuje práve archeologickému výskumu v jaskyniach, pretože ten si okrem finančných prostriedkov vyžaduje aj nemalé fyzické úsilie.
„Ide o zložitý terén i samotnú polohu. Okrem toho všade behajú medvede, dravá zver, nie je to ľahké. Človek tiež musí neraz podávať aj adrenalínové výkony. Niekedy to bez pomoci profesionálnych speleológov ani nejde, najmä v prípade ťažšie prístupných priepastí či zložitých jaskynných labyrintov. Navyše, interdisciplinárne výskumy stoja nemálo peňazí,“ povedal s tým, že bez zapojenia do grantových projektov pri Ministerstve školstva SR by to nešlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
