VYŠNÉ HÁGY. V Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch nedávno zrekonštruovali tepelné hospodárstvo rozsiahleho areálu a odstavili tak pôvodnú kotolňu.
Tá je národnou kultúrnou pamiatkou a ústav ju tak musí zachovať a udržiavať.
To však podľa riaditeľa Jozefa Poráča prináša náklady navyše a zdroje na obnovu a sprístupnenie objektu vedenie nemá.
Kotly postavili a uviedli do prevádzky v roku 1936, v súvislosti s plynofikáciou Vysokých Tatier ich zrekonštruovali v roku 1970. Uhlie sa tatranskou železnicou vozilo z Popradu a na zimu ho uskladnili v bunkroch vedľa kotolne.
„Odtiaľ sa spúšťalo násypníkmi do kotlov, na pohyblivom rošte pomaly horelo a prepadalo sa do suterénu, odkiaľ sa vyťahovala škvara," vysvetlil vedúci prevádzkových činností ústavu Štefan Rusnák.
Na tú dobu šlo podľa neho o moderný systém a 80-ročné kotly sú naďalej v dobrom stave. Okrem pary slúžili aj na výrobu elektriny, vďaka čomu bol areál energeticky takmer sebestačný.
Národný ústav v Hágoch má za sebou modernizáciu za takmer dva milióny eur Čítajte Z pary na teplovod
Výroba a najmä distribúcia pary, ktorou sa vykuroval nielen areál ústavu, ale aj sídlisko vo Vyšných Hágoch, však bola energeticky náročná a dochádzalo k veľkým tepelným stratám.
Teplovodné kanály sú také veľké, že v nich človek dokáže prejsť po stojačky.
Najväčšie tepelné straty boli podľa Rusnáka práve v tom, že sa para presúvala dlhým a objemným potrubím do strojovní kúrenia v jednotlivých budovách.
„Naším cieľom bolo prejsť na teplovodné kúrenie. Tam, kde paru potrebujeme, sa urobili vyvíjače pary. Tým sme zabezpečili energetickú úsporu," doplnil Rusnák.
Vďaka obnove kotolne a práčovne ušetria ročne viac ako štvrť milióna eur, 2,76 milióna kWh zemného plynu a 217 000 kWh elektriny.
Modernizácia tepelného hospodárstva a opatrenia energetickej efektívnosti stáli takmer dva milióny eur.
Ústav tuberkulózy vo Vyšných Hágoch má nového riaditeľa Čítajte Nie je verejne prístupná
Historická kotolňa vrátane technológie patrí medzi technické pamiatky. Nevyužívanú budovu tak zbúrať nemôžu a musia ju udržiavať.
„Objekt preto vykurujeme, aby nedošlo k znehodnoteniu kotlov, ktoré už nikdy nebudú využívané na svoj pôvodný účel," skonštatoval riaditeľ.
V súčasnosti nejde o verejný priestor a vstup je tam zakázaný, podľa Poráča pamiatku zachovávajú skôr pre architektov a technických inžinierov. Inak využiť tento priestor, napríklad na verejné exkurzie, v súčasnosti nie je možné, keďže ústav na to nemá prostriedky.
„Väčšinou, keď aj vyjde výzva na rekonštrukciu pamiatok, tak uprednostňujú samosprávy a súkromníkov. My, ako štátne zariadenie máme problém dostať sa k takýmto zdrojom," zdôraznil Poráč.
Predpokladá, že ak sa v budúcnosti nič nezmení, pamiatka bude aj napriek ich snahe postupne chátrať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
