DVORCE/LEVOČA. Keď mal štyri roky, naložili ho spolu s o dva roky starším bratom do vojenských áut.
Chlapci sa tešili, pretože to pre nich bol zážitok, takým doteraz nikdy necestovali.
„Bodaj by nás sťahovali viackrát,“ tešili sa deti.
„Celá rodina pritom plakala,“ spomína si Ladislav Mallák.
Písal sa rok 1952 a Mallákovci boli jednou z rodín, ktoré museli navždy opustiť spišskú obec Dvorce.
Tá sa po vysídlení stala súčasťou najväčšieho československého vojenského obvodu a výcvikového priestoru Javorina, kde potom u nás pôsobili aj sovietski vojaci.
Vznikol v roku 1953.
Pôvodní obyvatelia po sebe zanechali svoje obydlia, polia, hospodárske budovy, kostol, cintorín.
V obci ostalo vysťahovaných asi 60 domov.
Okrem Dvorcov zanikli aj Ľubické Kúpele, Blažov, Ruskinovce.
O domovy prišlo 485 rodín, spolu okolo 3 200 ľudí.
Vojenský obvod mal výmeru asi 316 miliónov metrov štvorcových, teda takmer 32-tisíc hektárov.
Vybudované v ňom boli rozsiahle areály pre protilietadlové, tankové a pechotné strelnice, tankodrómy, garážový dvor so skladmi pohonných hmôt, muničný sklad.
Neskôr vznikli tiež zariadenia pre umiestnenie sovietskych vojsk, vrátane bytov pre rodinných príslušníkov vojakov.
Družbu si tam upevňovali armády Varšavskej zmluvy.
Pamätná doska na mieste, kde kedysi stála dedina Dvorce. (zdroj: huncovce.sk/Daniel Slezák)Do cudzieho ísť nechceli
Život Mallákovcov bol po odchode z domova ťažký.
Ladislav si spomína, že štát ponúkol vysťahovaným rodinám náhradu bývania - najmä domy po vysťahovaných nemeckých rodinách v Huncovciach či Starej Lesnej.
„Naša mama to odmietla, povedala, že do cudzieho nejde. V Kežmarku nás prichýlila jej sestra. Dala nám izbu a kúpeľňu. Žili sme tam dva roky.“
Rodina si v Kežmarku postavila dom, kde sa presťahovala napriek tomu, že nebol dostavaný. „V jednej izbe sme bývali ôsmi, kým sme to dokončili.“
Vojenský obvod bol zrušený 1. januára 2011.
Jeho územie bolo prerozdelené a pridelené Levoči, šiestim obciam v Kežmarskom okrese, štyrom obciam okresu Sabinov a piatim obciam okresu Stará Ľubovňa.
Štyri vysťahované obce neboli nikdy obnovené. Aj keď ich bývalí obyvatelia sa o to snažili.
Ladislav Mallák aj po mnohých rokoch cíti nepokoj z toho, ako ich štát obral o domovy.
„Krivda to bola neuveriteľná. Aj keď my, deti, sme to prežívali inak ako naši rodičia, pre nich to boli neuveriteľné časy. Každý mal svoju roľu, pestovali sme, chovali zvieratá. Naši rodičia a už často ani ich deti sa nedožili nápravy.“
Mallák konštatuje, že pamätníkov je už minimum, sám už nemá štyroch súrodencov.
Rovnako zomreli aj jeho známi zo Združenia obce Dvorce, s ktorými organizoval pravidelné stretnutia vysídlených rodín.
Spojené sú so svätou omšou na mieste, kde kedysi stála ich dedina.
Obec Dvorce v časoch, keď tam žili jej obyvatelia. (zdroj: huncovce.sk/Daniel Slezák)Pokus o oživenie
Jedným z posledných podobných pokusov, ako aspoň čiastočne vrátiť život na vysťahované územie, je žiadosť Lesného a pozemkového družstva Dvorce, ktorú predložili mestu Levoča.
Družstvo tvorí významná časť potomkov vysťahovaných rodín.
Samosprávu požiadali o začatie procesu obstarania doplnku k územnému plánu mesta Levoča. Náklady naň chcú uhradiť.
Urbanistickú štúdiu im v roku 2016 vypracovali architekti zo spoločnosti Resysle, s. r. o.
Dokument opisuje, že územie vysťahovanej obce je v súčasnosti rumovisko po strhnutých rodinných domoch a hospodárskych objektoch prekryté náletovou zeleňou.
Studne a žumpy
Návrh počíta s výstavbou 51 rodinných rekreačných chát a občianskej vybavenosti, ktoré budú usporiadané do uličnej zástavby s námestím a verejnou zeleňou.
Chaty by mali stáť na pozemkoch s rozlohou 400 metrov štvorcových, pričom ich zastavaná plocha má byť do 80 štvorákov.
Každá by mala mať vlastnú studňu, keďže v území nie je vodovod.
Dažďovú a splaškovú vodu chcú žiadatelia odvádzať do nepriepustných žúmp.
Elektrické vedenie by k domom viedlo vzduchom z bývalých vojenských areálov.
Vzhľad obydlí by nemal narúšať prostredie. Preto sa počíta so šikmými strechami, domčeky nesmú prekračovať výšku dvoch nadzemných podlaží a obytného podkrovia.
Okrem rekreačného bývania navrhuje družstvo aj vybudovanie gazdovského dvora na ploche asi pol hektára na prístupovej ceste k chatám.
V obci Dvorce stálo asi 60 domov. (zdroj: huncovce.sk/Daniel Slezák)Mesto vidí prekážky
Radnica predostrela návrh poslancom a odporúčala ho neschváliť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
