ČERVENÝ KLÁŠTOR. Populácia vzácneho jasoňa červenookého neustále klesá na oboch stranách Pienin.
Skonštatovali to odborníci po skončení 12. medzinárodnej konferencie z cyklu Vedecký výskum v Pieninách, ktorá sa v Červenom Kláštore konala minulý týždeň.
Odôvodňuje to klimatickou zmenou
Riaditeľ Správy Pieninského národného parku (PIENAP) Vladimír Kĺč skonštatoval, že jednoznačnou príčinou je zarastanie pôvodných lokalít výskytu tohto motýľa krovitou vegetáciou.
"Jednou z príčin úbytku je aj klimatická zmena, ktorá sa prejavuje nedostatočnou zrážkovou činnosťou v zimnom období a z toho vyplývajúce zastavenie gravitačných geologických pochodov," vysvetlil Kĺč.
Proces zosuvu sutinových "splazov" zastavila regulácia vodných tokov Dunajec a Lesnícky potok a zábrany proti zosuvom vybudované nad komunikáciami.
Pod Správu PIENAP prejde 374 hektárov štátnych lesných pozemkov Čítajte Konferencia priniesla závery
To podľa ochranárov podporilo zrýchlený rast krovitej vegetácie potláčajúcej živné rastliny jasoňa.
Ďalším negatívnym vplyvom je upustenie od pôvodného spôsobu hospodárenia spojeného s pastvou a kosením.
Zo záverov konferencie vyplýva, že je potrebné uskutočniť intenzívny manažment pôvodných plôch výskytu rozšírený aj na väčšie niekoľkohektárové plochy zvlášť s východnou, severovýchodnou, západnou a severozápadnou expozíciou.
Inšpiráciu hľadajú v zahraničí
"Pri odstraňovaní náletov a krovitej vegetácie sa treba inšpirovať skúsenosťami a príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Okrem fyzickej likvidácie treba zvážiť použitie dostupnej chémie na zamedzenie rastu krovín aplikáciou priamo na kmienok a pristúpiť podľa možností k vypásaniu a spaľovaniu biomasy," objasnil predseda Rady Správy PIENAP-u Miroslav Fulín.
Pre oživenie a podporu populácie ochranári odporúčajú zachovať genetický materiál miestnych populácií aj prostredníctvom "umelého" chovu.
Dôležitá je aj koordinácia monitoringu a manažmentu na oboch stranách hranice a zapájanie verejnosti.
Záchrane motýľa sa venujú už viac ako 30 rokov
Cieľom je tiež využívať jasoňa ako symbol pre zvýšenie atraktívnosti Pienin, rozvoj cestovného ruchu i osvetu ochrany životného prostredia.
Spomínanú konferenciu, za účasti viac než 90 odborníkov, zorganizovala Správa PEINAP-u spolu s poľskými kolegami, ktorí sa záchranou motýľa začali zaoberať už v roku 1991.
Bola zameraná na výskum, ochranu a monitoring jedného z našich najrýchlejšie miznúcich druhov, jasoňa červenookého.
V Pieninách desaťročia zachraňujú jasoňa červenookého Čítajte Poliaci postupovali systematicky
Na začiatku projektu na podporu jeho populácie pred 30 rokmi sa v slovenskej časti Pienin vyskytoval už iba na dvoch izolovaných lokalitách v počte niekoľko desiatok kusov.
"Kým k záchrane tohto druhu v Poľsku sa pristupovalo počas uplynulých desaťročí systematicky a investovali do nej stovky tisíc eur, na slovenskej strane bola záchrana postavená zväčša na dobrovoľníckej a manuálnej práci zamestnancov Správy PIENAP-u," uzavrel Kĺč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
