Ekológ a lesník PAVOL KRÁĽ pôsobil v Štátnych lesoch Tatranského národného parku (TANAP) viac ako 40 rokov. Koordinoval aj čistenie tatranských plies.
Už je na dôchodku, no do tatranských plies sa za odpadkami ponára stále. Stál aj za zrodom akcie Čisté vody, ktorá sa organizuje už 30 rokov. Odpad, ktorý dnes potápači z tatranských plies zbierajú, je starý aj desiatky rokov. Dostal sa tam z vysokohorských táborov alebo reštaurácií.
Napríklad v roku 1970 pri pamätných majstrovstvách sveta v severskom lyžovaní musela byť podľa Kráľa zrejme priamo na Štrbskom Plese nejaká občerstvovacia stanica alebo bufety, pretože dodnes potápači vyťahujú z plesa množstvo plastových pohárikov.
„Za tridsať rokov konania akcie ich boli už tisíce. Vtedy bola taká móda – dopiť pohárik, roztrhať ho na akési slniečko alebo kvietok a potom ho na sneh zahodiť,“ opisuje.
Teraz už slniečka vo vode nepribúdajú, no potápači tam zbierajú špaky od cigariet, šampusové fľaše po Silvestri, občas i rakety po ohňostrojoch, hovorí Kráľ.
V rozhovore si tiež prečítate:
- odpad leží vo Velickom plese od výstavby Sliezskych domov,
- ako sa v súčasnosti dostáva odpad do plies,
- prečo s odpadom v Štrbskom plese súvisí aj prvá zubačka,
- aké zdravotné komplikácie sa pri potápačoch sledujú,
- čo je dusíkové opojenie.
Lesník a ekológ Pavol Kráľ. (zdroj: archív)Pri projekte zberu odpadu v plesách stojíte od jeho zrodu, teda viac ako 30 rokov. Niekto by sa mohol spýtať, čo sa v tatranských plesách čistí, keď sa tam predsa nemôže vyhadzovať odpad.
V súčasnosti už ľudia odpad do plesa obyčajne nevyhodia. Sú nespratníci, ktorým sa to podarí, ale je tam viac iných vplyvov.
Akých?
Ešte stále zbierame z tatranských plies odpad, ktorý tam ľudia nahádzali hlavne v dávnej minulosti. Boli obdobia, keď na Slovensku neexistovali kontajnery. Tie sa začali zavádzať až v 70. rokoch minulého storočia.
Dovtedy boli smetiská a ľudia boli v Tatrách zvyknutí buď odpad vopchať pod skalu alebo ho niekde ukryť tak, aby nešpatil prostredie. Jednou z možností bola voda. Nikto vtedy nepočítal s tým, že sa niekto bude ponárať do tatranských plies. Prišli však potápači a začali objavovať, že odpadu v plesách je naozaj veľa.
Kedy sa s potápaním v tatranských plesách začalo?
Prví sa v roku 1961 ponorili do tatranských plies pardubickí potápači. Nešlo o čistenie, bolo to kvôli prieskumu Veľkého Hincovho plesa. Nikto nevedel, ako to tam vyzerá, pretože sa tam nikto predtým pod hladinu neponoril.
No už v nasledujúcich rokoch 1962 až 1963 tému odpadov otvorili výskumníci a potápači Evžen Balon a Peter Áč. Ako prví publikovali vedeckú prácu, v ktorej spomínajú hrubú vrstvu fekálnych odpadov vypúšťaných do Popradského plesa z priľahlej chaty. Začali biť na poplach.
Čo sa dialo potom?
Prichádzali ďalší a ďalší potápači a videli, čo všetko sa v tatranských plesách nachádza. Možno by ich už vtedy začali aj čistiť, no v roku 1965 sa vo Veľkom Hincovom plese udiala veľká potápačská nehoda a Správa TANAP-u potápanie v plesách úplne zastavila.
Až v roku 1970 Sliezsky dom potreboval namontovať nové plastové vodovodné potrubie po dne Velického plesa a na túto prácu si pozval profesionálnych potápačov z klubu Nymfa Trenčín. Asi týždeň ukladali potrubie na dno a jeden z účastníkov spomínal, že museli na niektorých miestach jazera doslova odpratávať stavebný neporiadok nabok, aby mohli inštalovať rúry.
Toľko ho bolo. Ležal v plese ešte od výstavby Sliezskych domov. Možno aj toho prvého, ktorý vyhorel. Keď skončili prácu, povynášali časť z neho na breh a tým vlastne začali aj čistenie tatranských plies.
A čo turistický odpad? Hádzali ľudia do tatranských plies v minulosti aj bežný odpad?
Áno. Keď aj náš potápačský klub Vodnár z Popradu, ktorého som členom, začal koncom 80. rokov objavovať neporiadok v plesách a čistiť ho, zistili sme, že ho je toľko, že to sami nezvládneme vyčistiť ani za veľa rokov. A tak, keď sme sa rozhodli v Tatrách organizovať od roku 1994 Medzinárodný festival potápačských filmov, využili sme prítomnosť potápačov na festivale a po dohode so Správou TANAP-u sme spustili akciu Čisté vody, čiže čistenie vybraných tatranských plies.
Napríklad v roku 1970 pri známych majstrovstvách sveta musela byť zrejme priamo na Štrbskom Plese nejaká občerstvovacia stanica alebo bufety, pretože dodnes potápači vyťahujú z plesa množstvo plastových pohárikov. Za tridsať rokov konania akcie ich boli už tisíce.
Vtedy bola taká móda – dopiť pohárik a roztrhať ho na akési slniečko alebo kvietok a potom ho na sneh zahodiť. Teraz už slniečka vo vode nepribúdajú, akurát tak špaky od cigariet, šampusové fľaše po Silvestri alebo občas i rakety po ohňostrojoch. Ale na hladine Štrbského plesa sú aj teraz v zime stovky ľudí a nechtiac tam aj niečo nechajú. Je množstvo vecí, ktoré už nikdy nikto nenájde, pretože sú zaborené v riedkom bahne na dne jazera.
Strážca TANAP-u pristihol turistov kúpať sa v plesách, dostali pokutu Čítajte Terajší neporiadok väčšinou nespôsobujú ľudia náročky. Skôr sa stane, že im ho napríklad sfúkne vietor alebo spadne z priľahlých svahov horolezcom. Takto sme vo vysokohorských plesách našli už aj mapy, spacák, horolezeckú prilbu, ruksak, skoby, hrnce, príbory alebo časti oblečenia.
Ďalším aspektom je zver. Orešnice, líšky, veveričky, mačky. Roznosia odpadky zo smetných košov a tie potom opäť sfúkne vietor do lesa alebo tiež do plesa.
Čo všetko ste pri čistení tatranských plies našli?
Fotoaparáty, drony, baterky, lampáše, tranzistor, lopaty, krompáče, požiarne háky, kotly na varenie gulášu, hokejové bránky, konzervy, fľaše, veľa igelitov a papierov. Mám mini múzeum slnečných okuliarov, vytiahli sme ich zo Štrbského plesa už viac ako 20. Alebo hrebene.
Vytiahli sme aj dvestolitrové sudy, množstvo pneumatík. V Štrbskom plese sa utopili aj dva ratraky, ktoré potápači v januári za silného mrazu vyťahovali von. Našli sme aj ďalšie kuriozity, napríklad sedadlo z električky či meteorologickú staničku.
Na prelome storočí ešte za Rakúsko-Uhorska fungovala na Štrbskom Plese prvá zubačka. A práve tou sa vozil ľad zo Štrbského plesa do chladiacich boxov v hoteloch po širokom okolí. Vtedy bola v plese krištáľová voda, ľad bol veľmi vzácny.
Pílil sa upravenými gátrovými pílami, kocky ľadu potom ťahali po vode na sánkach k zubačke. Píly občas pracovníkom spadli do vody a ostali v hlbočine jazera. Našli sme ich už asi osem a určite tam ešte nejaké sú. Len sú ukryté v bahne jazera.
Spomenul by som aj reštauráciu nad hladinou Štrbského plesa, Starú plaváreň. Bola to veľká reštaurácia, vedľa sa požičiavali člny. Z nej sa za desiatky rokov dostávalo do vody prakticky všetko. Keď ju v 80. rokoch minulého storočia zrušili, ostravskí potápači vytiahli z tohto miesta dve nákladné autá odpadkov.
Dá sa teda povedať, že odpadu v súčasnosti nepribúda až tak veľa, ako to bolo v minulosti? Skôr sa to zaplnilo vtedy, keď ešte nefungoval systém triedenia?
Hlavne pribúdal v dobe, keď ešte vôbec neexistovali na Slovensku kontajnery. Čiže zhruba pred rokom 1970. Keď sa začali bežne aj v dedinách používať kontajnery a ľudia si na to zvykli, pribúdanie neporiadku aj v Tatrách výrazne kleslo. Veríme, že aj čistenie tatranských plies potápačmi a s tým súvisiaca osveta priniesla svoje ovocie.
Myslela som, že je to skôr tak, že turisti sú čoraz menej disciplinovaní, keďže sa objavujú aj rôzne videá, ako sa napríklad opaľujú či rovno kúpu v tatranských plesách.
V minulosti bolo kúpanie v plesách úplne normálne. Vo viacerých dolinách boli vysokohorské táboriská, v plesách sa návštevníci tiež bežne holili. Jedno bolo napríklad pri Hincovom plese. Alebo pri Žabích plesách. A odpadky hádzali medzi skaly na určené miesta alebo do vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
