STARÁ ĽUBOVŇA. Najneskôr v októbri by chceli na hrade Ľubovňa odovzdať stavenisko zhotoviteľovi v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou severovýchodnej steny hradby a tretieho nádvoria.
Zmluvu s dodávateľom v hodnote viac ako 1,1 milióna eur s DPH už Ľubovnianske múzeum podpísalo počas tohto týždňa. Potvrdil to jeho riaditeľ Dalibor Mikulík.
Podľa jeho slov však práce, ktoré by mali trvať 18 mesiacov, budúcoročnú letnú sezónu neovplyvnia. Týkajú sa nádvoria, ktorým prehliadková trasa nevedie, aktuálne sa tam konajú sokoliarske vystúpenia.
Prvý pokus zmarila pandémia a inflácia. Ľubovniansky hrad čaká veľká rekonštrukcia Čítajte Dotácia na rekonštrukciu
Realizátorom prác bude spoločnosť, ktorá v minulosti zvíťazila vo verejnom obstarávaní aj v prípade obnovy paláca Lubomirských. Práce budú zahŕňať rekonštrukciu spomínanej hradby, prezentáciu objektu bývalých kasární a studne na treťom nádvorí, rovnako odvodnenie a úpravu povrchu tretieho nádvoria a tiež nádvoria medzi kaplnkou a gotickým palácom.
„Zmluvu posielame na Ministerstvo kultúry SR, pretože podpísaná zmluva s dodávateľom je hlavnou podmienkou na prevod finančných prostriedkov,“ vysvetlil Mikulík.
Múzeum totiž na rekonštrukciu získalo dotáciu vo výške 650-tisíc eur v rámci výzvy rezortu kultúry. Zvyšnú sumu dofinancuje jeho zriaďovateľ, Prešovský samosprávny kraj.
Termín rekonštrukcie sa posúval
Múzeum v Starej Ľubovni už v minulosti na tento zámer získalo nenávratný finančný príspevok od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pre pandémiu a nárast cien materiálov však od neho muselo ustúpiť.
Na opravu severovýchodného múra bolo vtedy podľa riaditeľa múzea vyčlenených veľmi málo peňazí, za ktoré by sa obnovu nepodarilo zrealizovať. Plánovaná obnova bude podľa Mikulíka asi jednou z posledných väčších.
„Po tom, ako sa obnovoval palác renesančný, gotický, hradná kaplnka, palác Lubomirských a hradné fortifikácie, to bude jedna z tých posledných. I keď pri hradoch je to nekonečný príbeh, majú nárok na to, aby sa stále dookola opravovali,“ poznamenal.
Hrad Ľubovňa vylepšil svoj protipožiarny systém Čítajte Nové možnosti
Časť severovýchodnej hradby spadla v roku 2011, vďaka tomu sa však podarilo odkryť aj časti pôvodných vojenských kasární zo 17. storočia.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum. Priemerná ročná návštevnosť Ľubovnianskeho múzea je v súčasnosti 200-tisíc návštevníkov.
Následný niekoľkoročný archeologický výskum priniesol niekoľko nálezov vrátane tureckých fajok, hracích kociek či ostatkov po peciach.
Projekt po realizácii umožní prezentovať historické vojenské kasárne a archeologické nálezisko formou stálej expozície s využitím moderných digitálnych technológií.
„V expozícii chceme ukázať život vo vojenských kasárňach či život strážcu hradu. Keďže hrad Ľubovňa bol pohraničnou vojenskou pevnosťou, v istom čase tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty. V tom čase sa tu nachádzalo 250 vojakov,“ avizoval v minulosti Mikulík. Okrem toho by mal po rekonštrukcii na treťom nádvorí vzniknúť aj sokoliarsky dvor, na ktorom bude umiestnená stála scéna sokoliarov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
