VYSOKÉ TATRY. Štrbské pleso a jeho okolie v sobotu popoludní ožilo atmosférou Benátok. Už po ôsmy raz sa tam konalo podujatie pod názvom Benátska noc.
Organizátorom sa aj takto podarilo obnoviť tradíciu spoločného člnkovania, ktorá sa na jazere konala v druhej polovici minulého storočia.
Začiatky siahajú do konca 19. storočia
Starosta Štrby Michal Sýkora (nezávislý) upozornil, že prvé člnky spustili na jazero ešte omnoho skôr, koncom 19. storočia.
„Osada Štrbské Pleso vznikla po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 a už o rok neskôr sa tam vraj plavilo prvých sedem člnov," priblížil Sýkora.
Upozornil, že v roku 1940 sa tam konali slávnosti, počas ktorých sa dokonca na vode objavili plachetnice.
Rozvoj osady spôsobil, že člnky sa v druhej polovici 20. storočia stali bežnou súčasťou jazera.
„Člnkovanie potom nabralo obrátky, v roku 1984, kedy sa tradícia skončila, tu bolo 60 člnov, a to už bolo plné jazero. Teraz sme na úrovni 20 člnkov, takže sme to výrazne zredukovali. Je to však veľmi pekná atrakcia a určite to k Štrbskému plesu patrí," skonštatoval starosta.
Živé sochy, masky aj hudba
Marián Galajda z organizačného tímu podujatia priblížil, že okrem člnkov mohli návštevníci vidieť aj živé sochy, masky, užili si sprievodný hudobný program i chute a vône Benátok.
„Benátska noc je výnimočná aj tým, že sa člnkujeme až do 20. hodiny. Je to jediný deň, kedy prevádzkujeme člnky prakticky až do zotmenia. Štandardne končíme o 18. hodine, keďže je to limitované ochranou prírody," dodal Galajda.
Opäť vidieť panorámu Tatier z hladiny najnavštevovanejšieho jazera môžu návštevníci od roku 2008.
Vtedy sa člnky na vodu vrátili po viac ako 20-ročnej prestávke.
„V budúcnosti by sme chceli toto podujatie organizovať naozaj za tmy, ako to bolo v minulosti, keď sa ľudia plavili s lampášmi do noci. Zatiaľ nám to ochranári nepovolili, snáď sa nám to raz podarí," uzavrel Sýkora.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
