POPRAD. Zazvoní na veľkú prestávku a deti vybehnú von z tried. Rozprávajú sa na chodbe, alebo sa len presunú z odbornej učebne do svojej triedy.
Počas dní, keď nefúka a teplota atakuje aj 30 stupňov, je pre ne chodba najpríjemnejším miestom. Hrajú tam stolný futbal, biliard alebo šachy.
Dozerá tam na ne pedagogička Veronika Erbnová.
Rodáčka z Trenčína sa do Popradu presťahovala za manželom. Jeden školský rok strávila na základnej škole v Senci.
Vie preto porovnať, aké sú letá na západe Slovenska a v Poprade.
„V Senci to bola katastrofa, s deťmi sme vôbec nevládali. V júni teploty dosahovali aj 40 stupňov.“
Žiaci boli unavenejší, pili viac vody, chodili častejšie na toaletu. Všeobecne ich to ťahalo z triedy von.
V Poprade to podľa Erbnovej nie je až také citeľné, no sú triedy, ktoré slnko dokáže vyhriať.
„Vetrať sa dá, ale keď vonku stojí vzduch a nepohne sa ani konárik, nepomôžu ani otvorené okná.“
Po krátkom rozhovore sa k nám pridáva školák s otázkou, o čom sa rozprávame.
Pohotovo reaguje, že keď je horúco, v triede pootvárajú okná, aby tam išiel vzduch. Chce sa mu počas horúčav učiť? „Snažím sa,“ dodáva s hanblivým úsmevom.
Keď je horúco, človek je ako blato
Časť areálu Základnej školy s materskou školou na Vagonárskej ulici v Poprade tvoria stromy. Na detskom ihrisku vytvárajú tieň, dopoludnia sa tam hrajú škôlkari.
„Keďže materská škola je na poschodí, darmo máme žalúzie, slnko to tak dokáže vyhriať, že sa deti najedia a utekáme von,“ hovorí učiteľka Katarína.
Keď sa blíži koniec školského roka, deti sú už podľa nej nepozorné a nesústredené, aj kvôli teplotám. Preto radšej robia aktivity vonku.
„Keď je horúco, človek je ako blato. Vnímam to viac, odkedy vek rastie,“ dodáva Katarína.
Základná škola s materskou školou na Vagonárskej ulici v Poprade. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Letných dní pribúda
Klimatické údaje posledných rokov sa od dlhodobých priemerov odlišujú. Teploty vzduchu stúpajú, objem zrážok je nižší a počet letných dní rastie.
Poprad má špecifickejšiu klímu kvôli blízkosti Vysokých Tatier. Mesto zároveň leží v Popradskej kotline, kde je veternejšie a počas vysokých teplôt sa vzduch schladzuje.
„No aj napriek tomu je tam prítomný otepľujúci efekt, ktorý vyplýva z klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka,“ opisuje meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
Približuje trendy v otepľovaní v Poprade za posledných 15 rokov.
Na konci prvej dekády 21. storočia, teda od roku 2008 do roku 2011, počet letných dní v Poprade sa pohyboval od 26 do 39.
„Ale potom od roku 2012 ich začalo pribúdať. V roku 2012 bolo v Poprade 56 letných dní, takže takmer dva mesiace, čo je aj tam veľmi pozoruhodná hodnota.“
Celé obdobie od roku 2015 sa potom vyznačuje tým, že v Poprade bolo v každom roku aspoň 40 letných dní až do roku 2022. Jedinou výnimkou bol rok 2020, kedy bolo 39 letných dní.
Menej zrážok
„Súčasné obdobie je z hľadiska počtu týchto dní oproti minulosti výrazne zaťažujúcejšie. Ak by sme to hodnotili v dlhodobom vývoji, letných dní, keď je teplota vzduchu 25 stupňov a viac, zreteľne pribúda,“ konštatuje Faško a nadväzuje, že klíma sa jednoznačne mení aj v Poprade.
Zároveň tu tiež menej prší. Ubúda zrážok, ktoré majú veľkopriestorový a trvalý charakter, a to najmä v lete. Naopak, pribúdajú tie, ktoré padajú pri búrkach.
Aj v zime je v meste menej snehu ako v minulosti. „Samozrejmosťou tam niekedy bola teplota pod mínus 20 stupňov, no už to tak nie je,“ dopĺňa.
Učiteľka: Mnohí mi hovoria, že učiť Rómov nemá zmysel (rozhovor) Čítajte Buď ticho alebo čistý vzduch
Riaditeľka školy Adriana Oravcová si ako bývalá žiačka spomína skôr na tuhé zimy než horúce letá.
„V nižších ročníkoch boli uhoľné prázdniny, niekoľko dní nás nechali doma. Ale nepamätám si, že by sme kvôli veľmi teplému počasiu museli vyučovanie obmedzovať.“
Dnes však v škole vysoké teploty vnímajú, hlavne keď je úplne bezvetrie. „Vtedy nepomáha ani vetranie.“
Pokiaľ je úroveň oxidu uhličitého vyššia ako 1000 ppm (častice CO2 sa vyjadrujú v particles per million – ppm), klesá naša pozornosť a chce sa nám viac spať. Od 1500 ppm prichádzajú napríklad bolesti hlavy.
Podľa štúdie, ktorú robila platforma Budovy pre budúcnosť, sa tisíc častíc dosiahne ani nie za jednu vyučovaciu hodinu.
Cez krátku prestávku sa miestnosť nestihne vyvetrať a v podstate od tretej vyučovacej hodiny je vzduch nevhodný na výučbu.
Analytik Richard Paksi z platformy Budovy pre budúcnosť hovorí, že v mnohých prípadoch sa vetraním cez prestávku nedá zabezpečiť požadovaná norma čerstvého vzduchu.
Prípad Popradu to nie je, ale mnoho škôl si nemôže dovoliť vetrať počas hodín kvôli zlej akustike – nebudú počuť, lebo zvonku ide hluk z cesty.
„Musia si vyberať, buď budú mať čerstvý vzduch, alebo budú mať ticho.“
Žiaci sa v lete schladzujú na chodbe. (zdroj: archív ZŠ Vagonárska)Cvičenie počas horúčav
Špecifikum popradskej školy je zameranie na šport, telocvikári preto musia premýšľať, ako so žiakmi cvičiť počas horúčav.
Majú už zaužívané pravidlá – nechodia von na pravé poludnie, a keď už áno, musia byť všetci chránení šiltovkami.
„Keď sú veľké horúčavy, berieme to tak, že vyučovacia hodina vyjde na 30 minút čistého času, počas ktorého by mali žiaci vonku vydržať aj pri 35 stupňoch,“ hovorí telocvikár Martin Beck.
Keď je veľmi horúco, ostanú v telocvični. Tam je to však trochu zložitejšie, keďže majú staré okná.
„Keď svieti slnko, v zime to pomáha, lebo veľkú telocvičňu doslova vykúri. Malá telocvičňa je skrytá, tam je zas zima. A v lete to je zase opačne,“ opisuje Tomáš Potocký, učiteľ telesnej výchovy.
Veľkú telocvičňu počas slnečných dní slnko vyhreje. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)V lete skleník, v zime chladnička
Pomôcť s výmenou okien v telocvični by mohli peniaze z plánu obnovy, o ktoré sa chce škola uchádzať. Potrebovala by tiež kompletne zatepliť.
„Máme nové strechy, ale tie tiež nie sú zateplené. Chceme vymeniť okná aj v spojovacom priestore medzi školou a telocvičňou, uvažuje sa aj o fotovoltike,“ vymenúva plány riaditeľka školy.
Práve priestor, cez ktorý sa prechádza zo školy do telocvične, môže byť ukážkou toho, aká je modernizácia dôležitá. V lete je totiž objekt nahriaty ako skleník.
„V zime je tu naopak chladnička,“ hovorí riaditeľka. Dlažba tam dokonca v minulosti počas zimných mesiacov namŕzala.
Problematické je to počas horúcich dní aj v školskej kuchyni, ktorá je orientovaná na východ a západ, takže zrána sa tam oprie slnko.
„Ak sú na obed parené buchty či knedle, ktoré robíme tu, je to horšie. Vzduchotechnika je vo veľmi zlom stave,“ konštatuje Oravcová.
Ocenená učiteľka: Tri roky učím inovatívne, no potom prídu prijímačky na vysoké školy Čítajte Žiaci najskôr venujú pozornosť teplu
Pre porovnanie, ako to vyzerá na základných školách naprieč Slovenskom, sme oslovili aj učiteľov zo západného Slovenska.
Pedagogička Lucia Monosza vyučuje ekonomiku na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu v Bratislave.
Učí v triede orientovanej na slnečnú stranu v budove, ktorá nemá ani vymenené okná za plastové.
„Prvú časť hodiny riešime iba to, ako urobiť prievan, či nechať alebo nenechať otvorené dvere a okná, či sa môžu napiť.“
Žiaci najprv venujú pozornosť, aj keď nie úmyselne, teplu. Až potom učiteľovi a učivu. Sú viac unavení, nervózni, čakajú iba na koniec vyučovania.
„Zároveň učiteľ musí vynaložiť o polovicu viac námahy na zaujatie a udržanie pozornosti žiakov.“ Sami učitelia majú podľa nej problém v takom teple učiť.
Školy zo socializmu
Slovenčinár Ján Papuga, ktorý taktiež pôsobí v Bratislave na súkromnej strednej odbornej škole nadväzuje, že veľká časť škôl sídli v socialistických budovách, ktoré boli prispôsobené na iné poveternostné podmienky.
„Ak sa horúčavy začnú koncom mája alebo júna, je to v školách naozaj veľmi zložité, čo je problém, pretože potrebujú na prebratie učiva a jeho preskúšanie aj jún aj máj.
Riešením by bolo podľa neho zmeniť harmonogramy prázdnin, upraviť štátny a vzdelávací program, prípadne revitalizovať budovy.
„Našťastie, som počas 23-ročnej praxe nezažil v škole kolaps z tepla.“
Neraz sa však podľa neho stáva, že rodičia žiadajú o uvoľnenie svojich detí zo školy, aby mohli ísť na dovolenku ešte pred veľkými prázdninami.
Ak sú horúčavy ozaj kritické, skracuje sa vyučovanie a pracovný čas zamestnancov škôl.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
