HRABUŠICE. Začiatkom mája 2014 umiestnili v Hrabušiciach pri hlavnej ceste prvý kontajner.
Bol to základ novej materskej školy, ktorú otvárali už v septembri toho istého roku.
„Bolo to rýchle. Potrebovali sme tam umiestniť čo najviac detí. A to sa nám aj podarilo,“ komentuje riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Hrabušiciach Alena Rerková.
Časom však prišli na to, že to nie je ideálne riešenie.
V lete, keď sa kontajnery nahrejú, je v triedach horúco a prehrievajú sa.
V zime sa zase stavba rýchlo ochladzuje a obec má vysoké náklady na energie, keď chce teplo v triedach udržať.
„Neviem, v akom stave je izolácia či akú má hrúbku. Keď sa tam zrážala para a vytváral sa kondenz, izolácia mohla premoknúť. Normy boli v roku 2014, keď sa škôlka skladala, úplné iné ako teraz. Bola to prvá takáto budova,“ konštatuje starosta obce Marcel Kacvinský (Hlas, SNS, Sme rodina).
Vrátiť sa to už nedá
Stavbu dnes považuje Kacvinský skôr za experiment, ktorý nevyšiel.
Rozprávame sa na miestnom úrade v obci, ktorá je známa aj ako vstup do Slovenského raja.
Kontajnerová škôlka, ktorú otvárali v roku 2014 za veľkej „slávy“, je hneď oproti úradu.
Postavili ju ešte za bývalej starostky Jany Skokanovej (KDH), obec si na ňu vzala úver, časť sumy poskytol úrad vlády a celkové náklady boli takmer 230-tisíc eur.
„Nie je to veľmi šťastná stavba, no vrátiť späť sa to už nedá. Je zaradená do siete škôlok, je tam vytvorená kapacita pre deti a my ju musíme prevádzkovať,“ hovorí nový starosta Kacvinský.
Materskú školu navštevuje 72 detí, tvoria štyri triedy.
Chodia do nej deti z Hrabušíc, ale aj z Popradu, Spišskej Novej Vsi, Spišského Štiavnika, Vydrníka či Betlanoviec.
Väčšinou sú to deti, ktoré v týchto obciach už žijú, no nemajú tam trvalé bydlisko.
Deťom z osady je už dočasná kontajnerová škola v Richnave malá, musia robiť nadstavbu Čítajte Z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu tvrdia, že kontajnerové škôlky sú na celom území Slovenska a nejde o ojedinelú záležitosť.
V sieti sú vedené ako všetky ostatné materské školy a nie sú v „špeciálnych zoznamoch“ preto, že boli postavené z modulov.
Dáta o tom, koľko a v akých lokalitách sa najčastejšie nachádzajú kontajnerové škôlky, tak rezort nemá.
Kontajnerová škola je napríklad na východe krajiny v Richnave, kde je situácia podobná ako v Hrabušiciach – obec mala problém s umiestnením detí do škôl pre nedostatočnú kapacitu.
V Richnave robili aj nadstavbu. Keď totiž do škôlky prijali ďalších žiakov, nezmestili sa tam, aj keď sa deti učia na zmeny.
Modulové školy ako riešenie zvolili aj v obciach na západnom Slovensku, napríklad v Miloslavove či Dunajskej Lužnej, kde sťahovanie mladých rodín z Bratislavy do okolia spôsobuje nárast školopovinných žiakov.
Modulová škola v Hrabušiciach. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Energeticky náročná stavba
Kacvinský sa stal starostom v posledných komunálnych voľbách vlani v novembri, no už v minulosti, keď bol poslancom, boli so škôlkou problémy.
Pri zmene teploty, a to najmä v zime, na kontajneroch kondenzovala para, čo robilo asi najväčšie problémy, pretože v budove sa tvorila pleseň.
Vzniká síce aj v murovaných objektoch, no nie v takom rozsahu.
Obec to nedávno riešila zateplením strechy a jednorazovou investíciou do nákupu odvlhčovačov.
„Je to však energeticky náročné a ruší to. Predsa to vydáva nejaký zvuk, aj keď sa zapínali až po prevádzke, keď už deti v škôlke neboli,“ komentuje Kacvinský.
Aj modulárna stavba môže byť kvalitná
Podľa analytika Richarda Paksiho z platformy Budovy pre budúcnosť kontajnerové školy určite nie sú dlhodobým riešením.
„Nie sú vhodné z hľadiska kvality vnútorného prostredia a pokiaľ nám záleží na žiakoch.“
Ideálna budova školy podľa neho potrebuje solídny návrh a kvalitný stavebný materiál, čo podľa neho kontajnerové školy nevedia zabezpečiť.
Architekt Tomáš Guniš nadväzuje, že tieto školy ani neboli dimenzované ako trvalé stavby.
Nespĺňajú požiadavky tepelno-technických noriem a hlavne neboli primárne dimenzované ako školské budovy.
Cestou je podľa neho zbaviť ich biľagu provizórnosti a priniesť kvalitnú modulárnu stavbu, ktorá môže byť realizovaná rýchlo a kvalitne.
Vnútri môže byť aj 33 stupňov
Zástupkyňa riaditeľky školy Radoslava Flimerová učí v triede, do ktorej od rána svieti slnko.
V lete je tam zrána príjemný chládok, no o jedenástej už začne byť teplejšie.
„Na obed sa trieda rozpáli a potom sa trošku ochladí. Slnko je fajn v zime, ale v lete počas spánku je to pre deti neznesiteľné.“
Sú dni, keď vnútorná teplota v škôlke dosahuje aj 32 či 33 stupňov, a to hlavne počas poludnia, keď majú ísť deti spať.
Spánok by mal trvať minimálne pol hodiny. „V tom čase ho skracujeme. Sú však deti, ktoré zaspia, hlavne tie menšie.“
Rodičia vedia, že v tomto období im majú dať tenšie pyžamo.
Starší predškoláci nespia vôbec, len polhodinku relaxujú, napríklad v tieni v altánku.
Aj pobyt vonku však museli prispôsobiť. Keď je veľmi horúco, chodia s nimi na ihrisko čo najskôr, ešte pred obedom.
(zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Keď vypadne prúd, citeľne sa ochladí
Na opačnej strane stavby, kde je druhá trieda, zase slnko nezasvieti celý deň.
„Ani to nie je úplne vhodne postavená trieda. Denné svetlo tam neskutočne chýba. Celý rok je tam cítiť chlad, aj keď v lete si to učiteľky pochvaľujú,“ približuje Flimerová.
Keďže sú triedy oproti sebe a medzi nimi je len výdajňa jedla, pri vetraní je to trochu problém. Keď v obidvoch triedach otvoria dokorán okná, vzniká prievan, keďže pod dverami nie sú prahy.
V zimnom období, keď sa škôlka nevykuruje, napríklad cez prázdniny alebo cez víkend, je na začiatku týždňa v triedach chladno, a to najmä ráno.
Niekedy preto začína školník stavbu vykurovať už cez víkend.
„Deti sa často hrajú na koberci, nie je to príjemné,“ konštatuje Flimerová.
Dodáva, že keď napríklad vypadne elektrický prúd, tak sa naraz citeľne ochladí.
Chcú novú murovanú škôlku
Keď škôlka vznikala, ako jedna z najväčších výhod sa skloňovalo, že jej kapacita sa môže kedykoľvek zvýšiť nadstavbou, teda pridaním kontajnerov.
Podľa Flimerovej to však nie je dobrá alternatíva, určite nie pre materskú školu.
„Deti sa tu stále pohybujú, cvičia, skáču. Sú tu veľké otrasy, všetko je počuť. Neviem si predstaviť, že by ešte niečo bolo nad nami.“
Starosta Kacvinský nič nenecháva na náhodu a na kontajnerovú škôlku sa už nespolieha.
Chce sa zapojiť do výzvy na peniaze z plánu obnovy na výstavbu novej, murovanej škôlky. Mala by stáť hneď vedľa kontajnerovej.
Uvedomuje si totiž zmenu klímy a vyššie teploty v lete cíti aj na úrade.
„S minulosťou sa to nedá ani porovnať. Miestnosti sa počas horúčav nahrejú, vzduch stojí. V budovách bez klimatizácie je to niekedy neznesiteľné.“
Človek podľa neho ani nepodá taký výkon ako za iných okolností.
Predsa však spomína jednu výhodu, ktorá vyplýva z polohy obce v blízkosti Vysokých Tatier a Slovenského raja.
V Starej Ľubovni už montujú kontajnerovú školu Čítajte „Rána aj večery sú chladnejšie. Tropické noci tu nie sú časté. Vzduch sa schladí, je to stále lepšie ako niekde na západe alebo na juhu.“
Jedným dychom však dodáva, že aj v Hrabušiciach vidí dopady spojené s otepľovaním, napríklad na suchej tráve.
Flimerová vníma skôr posúvanie letných období. Jar a jeseň podľa nej prakticky vymizli.
Riaditeľka Rerková ju dopĺňa, že z čižiem „hneď skočí do sandálok“.
„Z vetrovky rovno do svetríka,“ dopĺňa Flimerová, no snaží sa byť pozitívna.
„Je to celé aj o kolektíve, ako sa kto nastaví. Ak by sme tu mali niekoho, kto stále hundre, že je tu zle, zima, horúco, celé by to bolo zlé.“
Jednoducho sú v obci radi, že škôlku majú, aj keď nie je dokonalá. A možno bude aj nová, murovaná. „Potom budeme môcť porovnať, ktorá je lepšia,“ dodáva Flimerová.
Text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami s podporou Európskej únie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
