STARÁ ĽUBOVŇA. Na hrade Ľubovňa by sa mohlo už v tomto roku začať s odloženou rekonštrukciou severovýchodnej hradby a tretieho nádvoria.
Predpokladaný rozpočtový náklad predstavuje viac ako 1,2 milióna eur.
Hoci Ľubovnianske múzeum získalo na tento projekt už v minulosti nenávratný finančný príspevok od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pre pandémiu a nárast cien materiálov muselo od neho ustúpiť.
Napokon sa zapojilo do výzvy Ministerstva kultúry SR pre tento rok a na projekt získalo 650-tisíc eur.
Ľubovniansky hrad navštívili potomkovia jeho bývalých majiteľov Čítajte Na financovaní sa bude podieľať aj župa
Ako vysvetlil riaditeľ múzea Dalibor Mikulík, projekt rekonštrukcie sa pripravoval dva roky ešte pred pandémiou.
„Po náraste cien materiálov som spoluprácu s ministerstvom investícií, čo sa týka dotácie, ukončil. Na opravu severovýchodného múra bolo vyčlenených veľmi málo peňazí, nebolo by možné to za tú sumu spraviť,“ vysvetlil dôvody odstúpenia od zmluvy.
Múzeum však nakoniec uspelo v rámci spomínanej výzvy ministerstva kultúry.
Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea bude rekonštrukciu spolufinancovať vo výške viac ako 560-tisíc eur.
Ďalšie dofinancovanie v pondelok odsúhlasili krajskí poslanci počas zasadnutia zastupiteľstva.
„Podarí sa tak zrealizovať ucelený projekt, nemusí sa deliť,“ skonštatoval Mikulík.
Nasledovať bude podľa jeho slov verejné obstarávanie, stihnúť ho musia do dvoch mesiacov.
Stavenisko by chceli vysúťaženému zhotoviteľovi odovzdávať v septembri.
Hrad Ľubovňa čaká obnova. Zrekonštruovať chcú nádvorie i severovýchodné opevnenie Čítajte Časť hradieb spadla
Časť severovýchodnej hradby spadla v roku 2011, vďaka tomu sa však podarilo odkryť aj časti pôvodných vojenských kasární zo 17. storočia.
Následný niekoľkoročný archeologický výskum priniesol niekoľko nálezov vrátane tureckých fajok, hracích kociek či ostatkov po peciach.
„Projekt zahŕňa vybudovanie časti spadnutého múru, celé obnaženie a sprístupnenie archeologickej lokality, drenáž a odvodnenie celého veľkého tretieho nádvoria aj obnovu hradnej studne. Tým sa kompaktne uzavrie hrad a návštevník bude môcť chodiť po všetkých hradbách,“ priblížil riaditeľ múzea.
Projekt zároveň umožní prezentovať historické vojenské kasárne a archeologické nálezisko formou stálej expozície s využitím moderných digitálnych technológií.
„V expozícii chceme ukázať život vo vojenských kasárňach či život strážcu hradu. Keďže hrad Ľubovňa bol pohraničnou vojenskou pevnosťou, v istom čase tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty. V tom čase sa tu nachádzalo 250 vojakov,“ dodal Mikulík.
Okrem toho by mal po rekonštrukcii na treťom nádvorí vzniknúť aj sokoliarsky dvor, na ktorom bude umiestnená stála scéna sokoliarov.
Ľubovniansky hrad
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311.
Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskiovcov, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.
V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
Priemerná ročná návštevnosť Ľubovnianskeho múzea je v súčasnosti 200-tisíc návštevníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
