KEŽMAROK. Múzeum v Kežmarku realizuje druhú etapu rekonštrukcie hradnej kaplnky, týka sa profilácie a záchrany pieskovcových stĺpov – pilastrov.
Tých je celkovo dvanásť, prvých päť sa podarilo obnoviť v rámci prvej etapy rekonštrukcie.
Ako povedala riaditeľka múzea Erika Cintulová, boli už v dezolátnom stave, pretože boli zasolené a vlhké.
„Realizovali sme tam v minulosti síce chemickú injektáž, ktorá tú vlhkosť stiahla, ale je potrebné urobiť reprofiláciu pieskovcových stĺpov,“ vysvetlila.
Na Kežmarskom hrade obnovia sociálne zariadenia a vstupné priestory Čítajte Financovanie projektu
Múzeum získalo na tento projekt dotáciu 10-tisíc eur z Ministerstva kultúry SR v rámci programu Obnov si svoj dom.
Prešovský samosprávny kraj, ako zriaďovateľ múzea, poskytol na dofinancovanie viac ako osemtisíc eur.
Týmito prácami sa podľa riaditeľky podarí ukončiť interiér hradnej kaplnky. Potrvať by mali do konca októbra.
Na budúci rok plánujú na Kežmarskom hrade modernizovať toalety, pôjde na ne 122-tisíc eur.
Kežmarský hrad prišiel v lete o zahraničných turistov aj tradičné podujatia Čítajte Kúsky histórie
Hradná kaplnka vznikla prestavbou severovýchodného traktu v rokoch 1657 –1658. Vybudovať ju dal Štefan Thököly pre svoju manželku Máriu, rodenú Gyulaffyovú.
„Návštevníci majú možnosť vidieť v stene kaplnky vymurované okienko, kde Mária Gyulaffy sedávala a sledovala pobožnosti a omše,“ opísala Cintulová. Posledné miesto odpočinku rodiny Thököly tam však nenájdu.
„Pôvodne mal Štefan II. v pláne z tejto kaplnky urobiť aj hrobové miesto, kde mala byť celá rodina pochovaná, ale, ako vieme z histórie, aj Štefan II. Thököly, aj Imrich Thököly bojovali proti cisárovi. Cisárske vojská preto po potlačení povstaní, ktoré viedli, hradnú kaplnku znehodnotili či znesvätili, keď kosti Márie Gyulaffy, ktoré boli pochované v hrobke, vyhodili na nádvorie hradu a nechali rozdupať koňom,“ pripomenula riaditeľka múzea.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447.
V súčasnosti ponúka viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia, ale aj historické portréty zo zbierok múzea, dokumentujú vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
