ŠTRBSKÉ PLESO. Viete si predstaviť, že by ste prišli v zime na Štrbské pleso a na jeho opačnom brehu by ste videli ťažbu ľadu? V zimných mesiacoch by sa tam konali hokejové turnaje a ľudia by sa korčuľovali, v lete by sa kúpali či chytali ryby.
Kedysi sa na obľúbenom tatranskom jazere športovalo a stáli tam dokonca rôzne budovy bez kanalizácie. Priamo pri jeho brehu.
„Teraz je už toto všetko minulosťou,“ hovorí starosta obce Štrba Michal Sýkora (nezávislý).
Riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko pripomína ďalšie aktivity, ktoré dnes už na plese ľudia nezažijú. V lete napríklad návštevníci využívali plaváreň, ktorá stála na juhovýchodnom okraji plesa. Neskôr tam bola i lodenica.
Faktom je, že toto jazero ľudí odjakživa lákalo. Je druhé najväčšie vo Vysokých Tatrách, má dĺžku 640 metrov a o 40 metrov menšiu šírku.
Dnes patrí do piateho stupňa ochrany a jeho prevádzkovanie podlieha prísnym opatreniam. Okúpali by ste sa v ňom už len ťažko, no aj tak sa tam stále uskutočňujú činnosti, ktoré preň nie sú prospešné ani prirodzené.
Tatranská osada s rovnakým názvom Štrbské Pleso v súčasnosti so svojou takmer stovkou obyvateľov vznikla pred 150 rokmi. Za ten čas sa stala nielen významným centrom turistiky, klimatickej liečby a športu, ale aj jedným z najnavštevovanejších miest na Slovensku.
Pri tejto príležitosti sme sa pozreli na to, aké boli najväčšie pozitíva a najväčšie problémy a ako by mala nielen osada, o ktorej sa môže zdať, že postupne vymiera, ale aj okolie húfne navštevovaného jazera fungovať ďalej.
Odohralo sa tam toho mnoho
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
