SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Aj tento rok priniesol na Spiši viaceré zaujímavé archeologické objavy.
Za najväčší a najvýznamnejší archeologický výskum označil archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied ten, ktorý v letných mesiacoch realizovali v Spišskej Novej Vsi pred plánovanou individuálnou bytovou výstavbou.
Odhalil rozsiahlu nekropolu zo staršej doby bronzovej, starú takmer štyritisíc rokov.
Na výsledky výskumu sa tam nezabudne, v spolupráci s investormi vznikne medzi budúcimi budovami mini archeopark s informačno-náučnými tabuľami.
Zem na Spiši vydala dávne historické poklady Čítajte Východoslovenská vzácnosť
Prvý archeologický výskum realizovali archeológovia v tamojšej oblasti pod Blaumontom či Modrým vrchom v rokoch 2016 až 2017, keď tam výstavbu plánovali pôvodne developeri z Bratislavy.
„Pamiatkový úrad predpísal výskum, my sme počas neho narazili na prvé hroby, bolo ich tridsať, a rôzne archeologické objekty z doby bronzovej a zo 7., 8.-9. storočia,“ priblížil Soják.
Investor však od výstavby následne ustúpil.
V tomto roku sa v zámere rozhodli pokračovať developeri zo Spišskej Novej Vsi.
„Pri tohtoročnom výskume sme tak v rámci obrovskej plochy odkryli spolu 374 objektov. Spomedzi nich bolo 140 objektov s hospodárskym účelom. Ide o kolové jamy, zásobnicové jamy, zvyšky neznámych objektov, ktoré boli sekundárne využité ako odpadkové jamy zo staršej doby bronzovej, ale hlavne 234 kostrových hrobov zo staršej doby bronzovej. To znamená, že máme spolu 264 hrobov, čo je rozsiahla nekropola zo staršej doby bronzovej, teda z obdobia 1 900 až 1 800 rokov pred Kristom. Je to pre región východného Slovenska vzácnosť,“ opísal nálezy archeológ z pobočky archeologického ústavu v Spišskej Novej Vsi.
Na podhradskom cintoríne uložili pozostatky z nekropoly Čítajte Dospelí mali v hrobe mliečne zuby
Asi tridsiatka hrobov bola úplne prázdna, vykradnúť ju stihli súčasníci. V ďalších prípadoch však bola podľa Sojáka výbava hrobov bohatá.
Tisícky nájdených korálikov, kostených a hlavne fajansových, podľa neho ukazujú, že zomrelí mali na sebe textilné odevy poprešívané týmito korálikmi.
Zaujímavosťou podľa neho je, že v niektorých hroboch dospelých spočívali detské mliečne zúbky.
Častým objavom boli aj kostené ihlice. Podľa Sojáka sa našli aj bronzové výrobky, a to miniatúrne sekerky a dlátko.
„V jednom hrobe sme objavili aj bronzovú dýku s tromi nitmi na prichytenie pôvodnej organickej rukoväti, ktorá sa, samozrejme, nezachovala,“ informoval.
Rovnako odokryli aj keramické nádoby, ktoré sa ukladali k nohám a pôvodne zrejme obsahovali potravu či tekutiny.
Spišská nekropola má viac ako tritisíc rokov Čítajte Praveké kaplnky
Dôležitá bola podľa archeológov aj konštrukcia hrobov. „Mysleli sme si, že mŕtvych pochovávali iba na drevených doskách a maximálne ich doskami aj prikryli, vydlabanými z jedného rozštiepeného kmeňa stromu. No zistili sme, že hrobové jamy neraz obkolesovali zvyšky žľabov či kolové jamy z pôvodného „domu mŕtvych“," opísal ďalej Sojak.
Podľa jeho slov išlo z dnešného pohľadu o akési praveké kaplnky.
Archeológom sa síce podarilo odhaliť južný okraj rozsiahlej nekropoly, no podľa georadarového prieskumu pohrebisko pokračuje aj smerom na východ, kde sa nachádza pole. Predpokladajú tak, že v tejto lokalite je minimálne ďalších sto až dvesto hrobov.
„Nepochybujem o tom, že sa v blízkej budúcnosti bude pokračovať v ďalšej výstavbe práve vo východnom smere a nový výskum tak ešte prinesie nejedno prekvapenie,“ dodal Soják.
Pri takom veľkom počte hrobov však podľa neho ostáva záhadou to, kde mali títo ľudia svoje sídliská, keďže stopy po nich sa zatiaľ objaviť nepodarilo.
V Spišskom Podhradí vykopali zo zeme klystír z 19. storočia Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
