Od marca 2021 má Slovensko vo vesmíre svoj druhý nanosatelit. Kocka s hranou desať centimetrov na rozdiel od tradičných veľkých družíc stojí iba zlomok ich ceny a napriek skromnej veľkosti je schopná prevratných objavov.
Jedným z autorov myšlienky takého nanosatelitu a zároveň vedeckým koordinátorom misie je uznávaný astrofyzik, rodák z Rožňavy, docent Norbert Werner. V súčasnosti pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne.
Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberá výskumom röntgenovej astronómie, v rámci ktorej skúma záblesky gama žiarenia. Podpísal sa tiež pod niekoľko významných objavov, napríklad kozmického krátera či horúceho plynu a temnej hmoty vo vláknach spájajúcich kopy galaxií. Za svoj vedecký prínos získal niekoľko ocenení.
Expertka na roboty, tanečnica na vozíčku aj bežecká legenda dostali ceny Košického kraja Čítajte Začiatkom septembra vám bola udelená cena predsedu Košického samosprávneho kraja. Skôr tohto roku ste získali prestížnu cenu Ignaza L. Liebena od Rakúskej vedeckej akadémie, nazývanej aj rakúska nobelovka. Bola za prínos k röntgenovej astronómii. O čo konkrétne šlo?
- V rámci výskumu röntgenovej astronómie skúmam tie najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie procesy vo vesmíre. Medzi tie patrí to, keď hmota padá do čiernej diery. O tých si ľudia vo všeobecnosti myslia, že sú neviditeľné. My ich však vidíme kvôli ich pôsobeniu na okolie. Okolie čiernych dier môže byť najsvetlejším miestom vo vesmíre, ktoré môžeme skúmať.
Často žiari práve v röntgenovom spektre a dá sa skúmať vesmírnymi röntgenovými ďalekohľadmi. Keďže röntgenové lúče sú pohltené našou atmosférou, röntgenová astronómia sa dá robiť len z vesmíru. Pri svojej práci využívam vesmírne ďalekohľady ako americkú Chandru, európsky XMM-Newton alebo japonské vesmírne ďalekohľady.
Jeden z vašich nedávnych projektov bol medzinárodný vývoj nanosatelitu GRBAlpha (Gamma Ray Burst), ktorý v marci 2021 odletel do vesmíru pod slovenskou vlajkou. Aké sú výhody týchto malých satelitov oproti bežným veľkým družiciam?
- Veľké vedecké družice sú dosť hmotné aj dosť drahé. Vážia aj niekoľko ton a stoja rádovo stovky miliónov, ba až miliárd eur. Ďalekohľad Jamesa Webba napríklad vyšiel daňových poplatníkov na desať miliárd dolárov. Ale toto je tá najdrahšia družica, tie bežné sa pohybujú okolo 500 miliónov dolárov, čo je taká normálna cena.
Nanosatelit sa však dá postaviť aj za stovky tisíc eur, takže tam sú značné rozdiely v cene. Ja som presvedčený, že tieto nanosatelity, alebo CubeSaty, dokážu zmysluplne dopĺňať prácu veľkých observatórií a dá sa s nimi robiť prelomová veda.
Vo vesmíre je druhá slovenská družica s košickým podpisom Čítajte Aký výskum má na starosti spomínaný nanosatelit GRBAlpha?
- Pomocou detektoru, ktorý sme vyvinuli, zachytáva gama záblesky. Tie vznikajú, keď sa nejaká veľmi hmotná hviezda zrúti do čiernej diery, alebo keď sa zrazia dve neutrónové hviezdy. Vtedy sa zachytia aj gravitačné vlny. Doteraz sa tieto gama záblesky pozorovali len družicami za 500 miliónov dolárov.
My sme ako prví na svete v auguste zachytili gama záblesk družicou, ktorá má desať krát desať krát desať centimetrov, teda objem jeden liter a cenovo vyjde na sto - dvestotisíc eur. Gama záblesk sa nám podarilo touto družicou zachytiť už dvakrát. Cieľom bolo demonštrovať, že sa to dá, a overiť fungovanie nášho detektora na obežnej dráhe Zeme. Toto je veľký úspech. Ja však dúfam, že to je len začiatok.
CubeSat GRBAlpha má byť len predvojom k celej flotile nanosatelitov s názvom Camelot. Kam plánujete výskum pomocou tejto konštelácie posunúť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
