ŠTRBA. Korene manželov Potočných sú tatranské, ale dlhé roky pôsobili na ostrove Maurícius, turistickom raji v Indickom oceáne.
Lenka Potočná (rodená Švorcová), jej manžel Miloš a ich syn Alain sú už späť na Slovensku. Teplý ostrov Maurícius vymenili za chladnú Štrbu.
V tejto tatranskej obci bývajú aj Lenkini rodičia, jej otec bol dlhoročným šéfom dobrovoľnej horskej služby. Miloš zas pochádza zo Svitu. K Tatrám majú teda blízko.
Teší ich, že zažijú opäť striedanie štyroch ročných období, na Mauríciu im chýbal aj ranný nádych studeného tatranského vzduchu. Viac už prezradili Miloš a Lenka Potoční v rozhovore pre Korzár.
Tatranská záchranárska legenda Jaroslav Švorc po takmer štvrťstoročí končí Čítajte Na Mauríciu ste boli usadení, venovali ste sa cestovnému ruchu. Prečo ste sa vrátili?
Lenka: Môže za to korona. Ostrov sa uzavrel v marci minulého roka a turistický ruch bol úplne odstrihnutý. Aj my sme pracovali ako turistickí sprievodcovia. Zo dňa na deň sme ostali bez práce, pretože žiadne lietadlá na ostrov nelietali. Maurícius bol niekoľko mesiacov izolovaný. Situácia je taká, že aktuálne sa dá ísť na Maurícius, ale je potrebná 14-dňová karanténa bez ohľadu na to, či je človek zaočkovaný. Takže ten turizmus stále nefunguje. Pre klasického návštevníka sú to neprijateľné podmienky.
Ako vyzerá taká karanténa?
Lenka: Keď prídete na ostrov, sú tam štátom predpísané hotely, tzv. karanténne centrá. V nich musíte byť 14 dní v karanténe. Musíte prísť otestovaný, pričom na letisku dostanete ďalší test. Následne vás auto vezme do karanténneho hotela, ktorý nemôžete opustiť a na piaty, siedmy a štrnásty deň znovu treba postúpiť test.
Čo vám najviac chýba z Maurícia?
Lenka: Bezstarostnosť, ktorá tam bola. Hoci sme makali šesť dní do týždňa, bola tam pohoda. Ľudia sa tešia z každej maličkosti, nefrflú, doprajú si, pochvália sa navzájom, nezávidia si. Chýbajú nám aj priatelia, buď miestni alebo expati, ľudia žijúci mimo svoju vlasť. V kontakte ale sme. A dobre sa pozeralo na ten tyrkysový oceán. Chýba mi aj typická chuť ich ovocia či korenín. To je neprenosné.
Miloš: Stále to vnímam ako prechodný stav, že nám všetkým korona zamiešala karty. My sme ten Maurícius neodstrihli, žiadna hrubá čiara, naopak. Až sa zrušia opatrenia, pocestujeme tam. Či tam ostaneme dlhšiu dobu, je ale otázne…
Čo ste tam robili, keď ste prišli o živobytie?
Lenka: Veľa sa toho robiť nedalo. Pravidlá boli veľmi prísne. Tri mesiace bol zákaz vychádzania. Museli sme sedieť doma. Do obchodu sme mohli ísť len dvakrát do týždňa, vždy len jeden človek z rodiny. Nákupné hodiny boli určené, to bolo podľa abecedy. Mal si na to 30 minút, tovar bol obmedzený, časť bola opáskovaná, kúpiť sa dali len základné veci. Deti do 18 rokov tri mesiace vôbec nemohli vyjsť na ulicu. Bolo to prísne. Lietal nám nad hlavou vrtuľník, drony, ktoré zákaz vychádzania kontrolovali. Boli vysoké pokuty, do výšky 5 000 eur alebo až 5 rokov väzenia.
Vtedy ste sa rozhodli, že vymeníte Maurícius za Štrbu a vrátite sa na Slovensko?
Lenka: Nemali sme žiadnu inú možnosť. Pretože keď ste na Mauríciu bez práce, tak musíte byť milionárom, aby ste si život dotovali. To my nie sme, takže sme sa museli vrátiť. Tušili sme, že ten stav nebude na mesiac, dva, ale potrvá dlhšie, tak sme začali hľadať možnosti. Lety boli vypredané, nebolo to ľahké.
Kedy ste sa dostali z ostrova?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
