VYSOKÉ TATRY. Ľudia zvyknú žartovať, že ide o jednu z najnáročnejších túr vo Vysokých Tatrách, pretože jediné pivo, ktoré si tam môžete dať, je to vlastné. Bohužiaľ, zohriate v batohu a vynesené na vlastných pleciach až hore.
O čapovanom za odmenu sa môže unavenému turistovi len snívať, keďže po ceste nie je žiadna chata.
Avšak výhľady, ktoré sa zhora naskytnú, prekonajú všetko a sú ozajstnou odmenou za vynaloženú námahu.
A ten pocit, že ste vyšli na štít, ktorý je symbolom Slovenska, je na nezaplatenie. Taký je Kriváň.
Výživnú zlatú žilu nenašli
Ľudí lákal oddávna, ako by aj nie, veď je úplne iný než ostatné tatranské štíty.
Ako prví ho začali zdolávať baníci, ktorí na jeho svahoch ťažili zlato, antimón a cín už koncom 15. storočia.
Počiatočné náznaky, že Kriváň ukrýva bohaté zdroje zlata, sa nepotvrdili a baníci horu napokon opustili.
Prvý oficiálne zaznamenaný výstup urobil 4. augusta 1773 Jonas Andrej Czirbes, evanjelický kňaz a banský podnikateľ zo Spišskej Novej Vsi.
V nasledujúcich rokoch vrch zdolali viacerí známi ľudia. Opakovane to bol kartograf Karol Brixen, niekoľkí zahraniční vedci a v roku 1840 aj saský kráľ Friedrich August II.
Národovci vzali aj ženy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
