RUDŇANY, MARKUŠOVCE. Počas letných horúčav v okolí Rudnian poletuje prach. Dvíha sa a vznáša sa z odkaliska, ktoré je s rozlohou 35 hektárov 31-krát väčšie než košická Steel Aréna. Málokto si uvedomuje, že tento piesok môže byť toxický a životu nebezpečný.
Sú v ňom dlhodobo uložené ťažké kovy, najmä ortuť, ktoré sa s vodou dostávajú do podzemia, pôdy, zeleniny, rýb, mäsa dobytka či kravského mlieka. Ukladajú sa v ľudskom tele a prejavujú sa len pomalými zmenami, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, ale aj mentálne poruchy.
„Vysoké koncentrácie ortuti i ďalších kovov v okolí v minulosti otrávili lesné plody, huby a dokonca i včely,“ opisuje Dušan Bevilaqua, chemický inžinier, ktorý sa dlhé roky v teréne venoval hygiene práce.
Neskôr bol prednostom bývalého Okresného úradu životného prostredia v Spišskej Novej Vsi a v súčasnosti je členom Spišského dejepisného spolku.
Arzén, olovo či ortuť nesmrdia a nevidno ich ani vtedy, keď ich rozfúka vietor.
Fotiť sa na toxickej pôde je in
Počas prvého horúceho letného dňa na začiatku júna sa pri „jazere“ na odkalisku opaľujú ľudia. Hore nad ním, kde je na celú plochu najlepší výhľad, lietajú muchy a páchne to za mŕtvolou akéhosi zvieraťa z čiernej skládky odpadu, ktorých je v okolí hneď niekoľko.
O toxickej pôde nevedeli ani tvorcovia druhého dielu Perinbaby. Deanu Jakubiskovú, manželku režiséra Juraja Jakubiska, prítomnosť ortuti v pôde zaskočila.
„Keď sme prišli na obhliadku miesta, videli sme, ako sa tam kúpe pár rómskych detí. Keď vidíte, že tam chodia ľudia, napadne vám niečo? Rastú tam stromy. A pre každého človeka je prítomnosť vegetácie známkou toho, že prostredie je zdravé,“ povedala Jakubisková pre denník Pravda.
Pravdepodobne to nevedia ani miestni motocyklisti a chlapci, ktorí sa sem chodia prevážať na terénnych vozidlách. Krátko po tom, ako za sebou rozvíria množstvo prachu, ktorý sa následne dvíha v ich okolí a odvieva ho pomaly ďalej, sa odfotia a natočia videá.
Potom ich pridajú do svojich profilov na Instagram s hastagmi slovakboy, sahara, rudnany alebo chillzone.
Fotiť sa na toxickej pôde je jednoducho populárne.
Pitná voda môže byť problémová
„Keď sa kovy z pôdy odkaliska dostanú do organizmu, sú to jedy. Prečo otravovať ďalšiu mladú generáciu?“ pýta sa Bevilaqua.
Na stav odkaliska sa už boli pozerať rôzni politici, ale od roku 1995, keď už spracovateľská činnosť v Rudňanoch nadobro zanikla, prešlo množstvo času. Bevilaqua pripomína, že sa odvtedy aj napriek ich návštevám s odkaliskom nič nespravilo.
Odkalisko sa v registri environmentálnych záťaží stále nachádza v kategórii s najvyššou prioritou riešenia.
Register uvádza, že v roku 2015 bolo analýzou rizika znečisteného územia identifikované zdravotné riziko pri používaní vody zo studní na pitné účely, používania vody na umývanie, z konzumácie zeleniny zo záhrad a z kožného kontaktu s pôdou.
Z výsledkov monitoringu vyplýva prekročenie nadlimitných hodnôt pre antimón v jednom monitorovacom objekte.
Kvalitu podzemnej vody v lokalite Rudňany monitoruje aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
Hrajúce sa deti
O škodlivosti odkaliska často netušia ani miestni obyvatelia. „Nechodím tam, ale deti áno. Neviem, čo tam robia, asi sa hrajú,“ vysvetľuje Anna z Markušoviec, pod ktoré odkalisko katastrálne spadá. Od „centra“ obce sú to k nemu približne tri kilometre.
„Ťažké kovy z neho môžu otráviť napríklad koreňovú zeleninu alebo vodu v studni,“ upozorňuje Bevilaqua. Na túto hrozbu poukazuje aj riziková analýza, ktorú nechal štát na mieste vyhotoviť v roku 2014.
Anna počuje o škodlivosti piesku z odkaliska prvýkrát. Dodáva, že kedysi jej rodičia pestovali na záhrade pred domom zeleninu, no prestali s tým, pretože pri silných dažďoch im Hornád vždy úrodu zaplavil. „Už ich nebavilo ju zachraňovať,“ vysvetľuje.
Vodu zo studne nepijú, napojení sú na miestny vodovod.
„Keď sa zdvihne vietor, väčšinou ide oblak prachu smerom na Rudňany alebo Matejovce,“ hovorí ďalší miestny, volajme ho Tibor.
V nedeľu dopoludnia opravuje bicykel na záhrade. Je horúco, chlapi si pri prácach okolo domu vyzliekajú tričká. O tom, že je prach z odkaliska nebezpečný Tibor počul, ale nevenuje tomu veľkú pozornosť. „Nechodím tam, len viem, že sa tam premávajú motorkári.“
Rómske deti z miestnej markušovskej osady zatiaľ horúčava húfne dotiahla ku skákaniu z mosta do Hornádu. Aj ony sa niekedy chodia hrať na odkalisko, ak máte šťastie a nájdete ich aj s výhľadom na Vysoké Tatry, no s desiatimi miliónmi ton kalov pod sebou.
Ortuťovňa bola v Československu monopolom
Najväčší rozvoj zaznamenali Rudňany po roku 1945, keď bol vybudovaný nový priemyselný závod na komplexné spracovanie železných rúd s kapacitou jeden milión ton tavnej zmesi za rok.
Za takmer 700 rokov baníctva sa v Rudňanoch vyťažilo približne 42 miliónov ton rúd. Bývalá ortuťovňa predstavovala monopol v celom Československu. V 70. a 80. rokoch išlo o najväčší hlbinný rudný závod.
Markušovské odkalisko sa rozprestiera pred vyústením doliny Markušovského potoka do doliny Rudnianskeho potoka.
Veľkosť nádrže kedysi nestačila, preto odklonili tunajší potok tunelom pod horou, aby kal zalial celú dolinu. Tunel Slovenský Orenburg by mal zvládnuť aj storočnú vodu.
Odkalisko bolo dlhé roky využívané na ukladanie kalu z blízkej úpravne rúd. Vyúsťuje tu i podzemná voda čerpaná zo šachty Mier. Voda presakujúca z odkaliska je následne odvedená do Rudnianskeho potoka.
V ňom sú podľa registra environmentálnych záťaží znečistené nielen usadeniny na dne, ale aj povrchová voda. Najvyššie hodnoty znečistenia pritom boli zaznamenané v miestach, kde sa potok vlieva do Hornádu, teda do rieky, ktorá napĺňa vodnú nádrž Ružín.
Liečivé pyramídy sú na Spiši
Banícke haldy sú dnes síce osídlené, no vznikli na nich rómske osady. Časť Rómov obýva i opustené a schátrané budovy bývalej bane, iní si postavili vlastné obydlia.
Ľudia veria, že na Spiši sú liečivé pyramídy. Starosta hovorí o šarlatánstve Čítajte Okolie bývalých baní láka ľudí i z iného dôvodu. Z bývalej štôlne urobili „exoti“ putovné miesto.
Veria, že energie v tejto oblasti majú pozitívny účinok na ľudské zdravie.
Údajne najväčšie blahodarné účinky má pobyt v nefunkčnej šachte.
O liečivej pyramíde na Spiši vedia i miestni v Markušovciach. „Áno, počul som o tom. Volá sa to Kóta zulu, alebo tak nejak,“ hovorí Markušovčan Tibor.
Lokalitu nazval Kóta zulu 664 Jiří Matějka v roku 2015. Skupinka ľudí chodila do zamknutej štôlne napríklad meditovať. Pokyn na jej zabezpečenie dal následne Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi.
Starosta Markušoviec Marek Virág v tom čase povedal, že si vraj ľudia z oblasti odnášajú vodu, ktorú neskôr predávajú ako liečivú. Jej zdrojom malo byť miestne odkalisko.
Všade sú lesy, tak kde je problém?
Za takmer 30 rokov od ukončenia prác v ortuťovni sa odkalisko sanácie nedočkalo.
Bevilaqua naráža na realitu. Sanácia odkaliska nebolo pre doterajšie vlády prioritou i preto, že na prvý pohľad jeho okolie nevyzerá vôbec odstrašujúco, práve naopak.
„Pozrite sa, všade naokolo rastú stromy, sú tu už mladé ihličnany. Nikoho to úplne nevyrušuje, pretože tento problém nesmrdí, ani ho nevidno,“ zdôrazňuje.
Politikov to podľa chemika zasiahne vtedy, keď z toho vycítia ekonomickú príležitosť alebo možnosť, ako na svoju stranu prilákať voličov. Ich argumentom býva aj to, že ťažké kovy z odkaliska sa netýkajú veľkej časti ľudí.
„Celá krajina je pekná zelená, ale všetko je schované v pôde, v podzemných vodách a napokon v Ružíne. Nádhera však?“ pýta sa Bevilaqua a ukazuje na zarastené kopce Slovenského rudohoria.
Ortuť sa tak z odkaliska i naďalej šíri do prostredia. Zo všetkých bývalých lokalít spracovávania rúd na Spiši sa odhaduje únik približne 30-tisíc ton ortuti a ďalších sprievodných znečisťovateľov do okolia.
A opäť, ako v prípade ďalších enviro záťaží na Spiši, plynúce z bývalej banskej a spracovateľskej činnosti, riečne cesty privádzajú ťažké kovy z Markušoviec až do Ružína, kde sa postupne ukladajú v jeho usadeninách.
Text je súčasťou série článkov o ťažkých kovoch na Spiši ako pozostatok bývalej banskej činnosti. Texty vznikli s podporou grantu mládežníckeho občianskeho a mediálneho združenia Európsky dialóg. V minisérii vyberáme lokality, ktoré predstavujú na Spiši po banskej činnosti environmentálne záťaže s dopadom na vodnú nádrž Ružín.
(zdroj: Európsky dialóg)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
