TATRANSKÁ LOMNICA. Štátne lesy (ŠL) Tatranského národného parku (TANAP) odmietajú byť pokusným králikom.
Kritizujú podpredsedu mimoparlamentnej strany Spolu Erika Baláža a samotnú stranu, ktorá prišla s nápadom zlúčiť ich so Správou TANAP-u a organizáciu presunúť pod rezort životného prostredia.
Podľa štátnych lesov sa konečne ukázal pravý dôvod vytrvalej diskreditačnej kampane.
Informovala o tom koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAP-u Martina Petránová.
Marhefka: Z TANAP-u sa má stať pokusný králik
„Je iluzórne, ba až naivné, ak si niekto myslí, že presunom správy štátnych pozemkov z jedného rezortu pod druhý sa ako šmahom čarovného prútika vyriešia všetky problémy a tento krok automaticky prinesie integrovanú a predovšetkým funkčnú ochranu tohto vzácneho územia. Je evidentné, že z Tatranského národného parku sa zase má stať pokusný králik, no tí, ktorí prišli s týmto nápadom, by si mali uvedomiť aj to, že v prípade Tatranského národného parku je až polovica jeho územia v rukách neštátnych vlastníkov,“ uviedol riaditeľ ŠL TANAP-u Ján Marhefka.
TANAP je prírodné dedičstvo
Ako podotkol, s Balážom možno súhlasiť jedine v tom, že Tatranský národný park predstavuje naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, a preto by sme sa k nemu mali aj tak správať.
„Ako sa môžeme presviedčať, doterajšie aktivity ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR zamerané na sprísňovanie ochrany území v súvislosti s uplatňovaním obmedzenia zmysluplnej starostlivosti o krajinu viedli k systematickému zhoršovaniu stavu biotopov a biodiverzity vo výskyte druhov. Ochrana prírody nie je v žiadnom prípade ešte pripravená prevziať správu území v národných parkoch,“ dodal Marhefka.
Baláž reaguje na Marhefku
Podľa Baláža ambíciou strany Spolu nie je zlikvidovať organizáciu Štátne lesy TANAPu, ale zlúčiť ju so Štátnou ochranou prírody SR.
„V tomto vidíme riešenie dlhotrvajúceho konfliktu týchto organizácií, ktorý nemá víťazov, len porazených – miestnych obyvateľov, návštevníkov, rozvoj regiónu aj ochranu prírody," uviedol na margo Marhefkových slov.
Zároveň dodal, že v národných parkoch je ochrana prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nadradená nad ostatné činnosti, preto je prirodzené organizácie zlúčiť práve pod Štátnu ochranu prírody SR.
Štátne lesy TANAP-u prevzali kompetencie bývalej Správy TANAP-u v roku 1995.
Návrh ich opätovného zlúčenia so Správou TANAP-u odprezentovali v pondelok podpredseda strany Spolu Erik Baláž, Michal Wiezik (Spolu/EPP) a člen predsedníctva strany Miroslav Kollár (nezaradený poslanec).
Obe organizácie, ktoré spravujú územie TANAP-u, by tak spadali pod Štátnu ochranu prírody SR a Ministerstvo životného prostredia SR.
Podľa Kollára majú v súčasnosti Štátne lesy TANAP-u a správa TANAP-u často protichodné názory, vďaka čomu trpí ochrana prírody aj regionálny rozvoj územia.
Poslanci preto pripravili návrh zákona, ktorý by zmenil nastavenie kompetencií v národnom parku.
Ten chcú do Národnej rady predložiť tento týždeň, aby mohol byť návrh prerokovaný na júnovej schôdzi parlamentu. Zmena by sa podľa Baláža týkala nie len samotného TANAP-u, ale aj časti Národného parku Pieniny, ktoré sú v súčasnosti rovnako pod správou Štátnych lesov TANAP-u.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
