Na turistickú mapu Levoče čochvíľa pribudne nové miesto, ktoré bude môcť každý preskúmať na vlastné oči.
Unikátna levočská pamiatka, starý kláštor minoritov, prešla obnovou, vďaka ktorej bude môcť byť sprístupnená širokej verejnosti. Zaradenie do siete turisticky navštevovaných miest, ako aj rozvoj kreatívneho a kultúrneho potenciálu v meste boli jednými z cieľov projektu rekonštrukcie, ktorého prvá etapa bola ukončená koncom minulého roka.
Sprístupnená má byť unikátna krížová chodba, obklopujúca rajskú záhradu v strede kláštorného komplexu, kapitulná miestnosť a refektár.
Veľa nezodpovedaných otázok
Stojí na severnej strane mesta a je jednou z najzachovanejších gotických monastických stavieb na Slovensku. Reprezentuje stredoeurópsku mendikantskú architektúru.
Ako vysvetlil vedúci archivár biskupského úradu Spišskej diecézy Vladimír Olejník, týmto názvom sa označujú stavebné komplexy kláštorov a hlavne ich kostolov, ktoré slúžili dvom hlavným žobravým reholiam – dominikánom a františkánom.
Začiatky existencie kláštora sprevádzajú viaceré nezodpovedané otázky. Nie je napríklad naisto známe, kto ho založil, kedy vznikol, ba ani to, kedy do Levoče prišli menší bratia svätého Františka konventuáli. Známe je aspoň to, že pôvodne tomuto rádu minoritov patril.
Ako priblížil Olejník, najstaršia písomná zmienka, ktorá však na prítomnosť rádu v Levoči odkazuje len nepriamo, pochádza z roku 1272. Ide o súpis františkánskych kostolov v Uhorsku, kde sa spomína existencia dvoch františkánskych kláštorov - Ceps superius a Ceps inferius, teda horný Spiš a dolný Spiš. Hoci poloha jedného nie je známa, druhý sa podľa Olejníka určite nachádzal v meste Levoča.
Pokuta šesť kláštorov
Kláštor v Levoči sa po prvý raz spomína, opäť len nepriamo, v takzvanej Lányiho kronike.
„Autor kroniky v nej ,podľa istého rukopisu’ tvrdí, že kláštor postavil roku 1308 istý Ladislav Dank ku cti svätého Ladislava. My dnes, žiaľ, nevieme akú listinu mal autor kroniky k dispozícii. Podľa všetkého však išlo o prípad vraždy istého Fridricha, syna Arnolda zo Spišského Hrhova, ktorého zabil Kokoš z rodu pánov z Veľkej Lomnice (šľachtický rod, známy viac pod neskôr získaným prídomkom Berzeviczy). Za pokánie mal podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu z roku 1307 postaviť šesť kláštorov,” odhaľuje archivár jeden z príbehov viažucich sa na toto miesto.
Na pokání sa mal podieľať aj muž menom Herman Lank. Podľa Olejníka sa však jeho meno mohlo v kronike skomoliť na Dank.
V záznamoch sa tiež spomína, že Ladislav Dank dal kláštor v roku 1308 vybudovať a zväčšiť, čo znamená, že stavba už musela existovať. Zrejme šlo o rozšírenie malého kláštorného komplexu do dnešnej podoby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
