KEŽMAROK. Listovať zväzkami starých kníh má svoje čaro. Dýchajú z nich dejiny, ktoré prežili, príbehy, ktorých boli svedkami, aj tajomstvá, ktoré do nich niekto ukryl.
V originálnych zväzkoch v pôvodných jazykoch sa dá zasa objaviť všetko, čo sa už stratilo v preklade.
Možnosť dotknúť sa starobylých listín však nemá len vybraná skupina vyškolených historikov.
Knižnica Evanjelického lýcea v Kežmarku ukrýva približne 150 000 historických vzácnych kníh a časť z nich je prístupná aj verejnosti.
Jej najmladšie tituly majú síce len 75 rokov, no najstaršie si pamätajú ešte časy, keď Amerika bola len bielym miestom na mape.
Vďaka takej širokej ponuke titulov ide o najväčšiu školskú historickú knižnicu v strednej Európe.
Vďaka donorom
Už od svojho počiatku bola knižnica spätá s existenciou mestskej školy. Prvé správy o lýceu pochádzajú z konca 14. storočia.
Ako uvádza na svojej stránke kežmarský Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi na Slovensku a. v., ktorý knižnicu spravuje, jej tituly neslúžili len učiteľom a študentom, ale aj ďalším obyvateľom mesta.
Z toho vyplýva, že bola prístupná verejnosti.
Ani vo svojich počiatkoch nebola knižničná zbierka malá, no postupom času sa stále viac a viac zväčšovala.
Prispeli k tomu obchodníci i remeselníci, ktorí do mesta spolu s nakúpeným tovarom zväčša z Nemecka priniesli aj zopár titulov, ale aj študenti študujúci na zahraničných univerzitách, ktorí sa domov navracali aj s knihami.
O najväčší rozmach fondu sa však zaslúžili najmä jednotliví donori. Tým najváženejším darcom kníh sa stal v 19. storočí Teodor Daniel Jozef de Jóny.
Ako bývalý študent práva zanechal lyceálnej knižnici pozostalosť s 15 300 zväzkami kníh. Vo významnej miere však prispel aj Martin Schwantner, Pavol Doleviczény či Imrich Horváth-Stančič.
V rukavičkách aj v rúšku
Knižnica dnes sídli v historickej budove lýcea, postavenej v roku 1775. Od druhej polovice 19. storočia sa rozprestiera na dvoch podlažiach.
V súčasnosti jej fond obsahuje napríklad 30 000 titulov starých tlačí z rokov 1601 až 1800, 55 prvotlačí, ktoré vznikli po vynáleze kníhtlače v rokoch 1470 - 1500, stovky hudobnín či titulov grafických listov a mnoho ďalších cenných a jedinečných exemplárov.
Ako však vysvetlila Katarína Slavíčková, poverená riadením knižnice, nie každý môže nahliadnuť na stránky starobylých kníh.
Bádateľov, ako nazývajú svojich návštevníkov, rozdeľujú na dve skupiny - na laickú a odbornú verejnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
