STARÁ ĽUBOVŇA. Na hrade Ľubovňa plánujú ďalšiu obnovu za jeden milión eur.
Cieľom je odstrániť havarijný stav severovýchodných hradieb hradu a opraviť ich, rovnako tak aj vojenské kasárne zo 17. storočia a hradnú studňu.
O financie na projekt sa bude Ľubovnianske múzeum uchádzať z nórskych fondov.
„Je to záležitosť, ktorú hrad potrebuje akútne riešiť. Spracovali sme projekt, v rámci ktorého chceme zachrániť hradby, kasárne a urobiť možno historicky prvú archeologickú expozíciu na hrade Ľubovňa, a to priamo v teréne,“ vysvetlil riaditeľ múzea v Starej Ľubovni Dalibor Mikulík.
Kasárne pre verejnosť
Zámer v pondelok schválil aj Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Ľubovnianskeho múzea, pod ktoré hrad patrí.
Oprava gotického paláca a pivníc na hrade Ľubovňa pokračuje Čítajte V prípade získania zdrojov bude kraj financovať zámer piatimi percentami, teda maximálne sumou približne 50-tisíc eur.
Bývalé vojenské kasárne by chceli za pomoci projektu sprístupniť verejnosti.
„Naša predstava je, že nad touto lokalitou by bola umiestnená nejaká ochodza a návštevníci by videli priestory, kde vojaci pôsobili, boli ubytovaní či strážili, a to s využitím modernej technológie,“ opísal Mikulík s tým, že zbierky by mali byť v 3D podobe prostredníctvom rozličných aplikácií.
Múzeum sa bude uchádzať o finančný príspevok na projekt „Obnova hradu Ľubovňa – rekonštrukcia severovýchodnej hradby a tretieho nádvoria“ z programu „Podnikanie v kultúre, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca“, ktorú vyhlásil Úrad vlády SR.
Predpokladaný rozpočtový náklad projektu je maximálne jeden milión eur, z toho bežné výdavky majú predstavovať 300-tisíc eur a kapitálové výdavky 700-tisíc eur.
Mikulík: Všetko zlé je na niečo dobré
So systematickým prieskumom bývalých vojenských kasární, ktoré sa nachádzajú na treťom nádvorí hradu, sa začalo ešte v roku 2011.
„Počas rekonštrukcie renesančného paláca sa čiastočne zrútila severovýchodná hradba, neskôr sa zistilo, že podložie bolo veľmi slabé. Možno aj v tomto prípade platilo, že všetko zlé je na niečo dobré, pretože pádom tejto hradby sa začal rozsiahly archeologický výskum, počas ktorého boli odhalené vojenské kasárne,“ skonštatoval Mikulík.
Celý areál Ľubovnianskeho hradu chcú sprístupniť o dva roky Čítajte Ako v minulosti uviedla archeologička múzea Zuzana Kasenčáková, vojenské kasárne sa spomínajú už v inventarizácii hradu z roku 1564 a ich podrobnejší opis sa nachádzal aj v inventarizácii z polovice 18. storočia.
„Vojenské kasárne začali postupne zanikať po skončení spišského zálohu v roku 1772, keď hrad prestal byť obývaný, pravdepodobne aj kasárne sa vtedy prestali využívať,“ informovala.
Práve sondážny prieskum v rokoch 2011 a 2012 poukázal na postupné zasypávanie a zánik kasární v niekoľkých časových obdobiach.
Bádanie prinieslo aj ďalšie zaujímavé objavy.
„Našlo sa mnoho nálezov, ako napríklad turecké fajky, hracie kocky z kostí, teda predmety, ktoré slúžili vojakom na krátenie času. Výskum bol veľmi rozsiahly, našli sa aj základne krbov,“ doplnil riaditeľ múzea Mikulík.
Palác Lubomirských otvoria v sezóne
Komplexnou rekonštrukciou za 1,8 milióna eur prechádzal v posledných dvoch rokoch aj palác Lubomirských z roku 1642.
Palác Lubomírskych na hrade Ľubovňa plánujú otvoriť na jar 2020 Čítajte Pre návštevníkov ho chcú otvoriť počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311.
Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyski, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.
V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
