SPIŠSKÝ HRHOV. Obec Spišský Hrhov v Levočskom okrese by chcela na svojich aj súkromných pozemkoch ťažiť rašelinu.
Predpokladané náklady sú podľa zámeru, ktorý vypracovala spoločnosť Penro, s.r.o., 330-tisíc eur. Uviedol to konateľ firmy Jozef Seman.
Najprv rašelina, potom rybník
Plán sa týka dvoch parciel mimo zastavaného územia obce s výmerou viac ako 132-tisíc metrov štvorcových, ťažiť sa však môže len na menej ako polovici z nich.
Menšia z parciel patrí Hrhovu, druhá má niekoľkých vlastníkov, vrátane spomínaného konateľa spoločnosti a tiež starostu obce Vladimíra Ledeckého (Za ľudí).
Hlavným dôvodom tohto zámeru má byť podľa spoločnosti uspokojenie dopytu trhu po rašeline.
Obec by zase chcela podľa starostu na daných pozemkoch v budúcnosti vybudovať rybníky, tie sú tam naplánované od roku 2006.
Starosta: Je tam veľký turistický potenciál
Ako ďalej vyplýva zo zámeru spoločnosti zverejnenom na enviroportáli, s prípravou lokality sa má začať v tomto roku, ako termín dokončenia výstavby sa uvádza rok 2025.
Spomínané pozemky sú evidované ako ostatná plocha.
Podľa zámeru ich tvoria málo výnosné lúky s krovinami a kamením, ktoré neposkytujú trvalý úžitok.
Značná časť pozemkov je zamokrená.
Menšia obecná parcela má výmeru 32 167 metrov štvorcových.
„Spoločnosť Penro dala na vlastné náklady vypracovať zámer na tento projekt. Ten zahrnul aj uvedenú obecnú parcelu, kde sú plánované rybníky. Cieľom aktivity je, aby mala obec podmienky, odvahu a chuť sa do toho v budúcnosti pustiť, lebo je tam veľký turistický potenciál pre naše územie a možnosť zase raz pozdvihnúť našu obec na vyššiu úroveň,“ vysvetlil starosta.
Prenájom za symbolickú cenu
Pri druhej parcele s výmerou 100 449 metrov štvorcových figuruje podľa výpisu z katastra 10 vlastníkov, sú medzi nimi aj niekoľkí rodinní príslušníci Ledeckého.
„Vlastníci pozemkov, kde sa nachádza druhá časť zámeru, sú ochotní za symbolickú cenu prenajať potrebné pozemky obci, ak to bude k tomuto zámeru potrebné, a nebrániť rozvoju obce. Robia to 'pro bono', neplánujú v tomto smere žiadnu aktivitu, pokiaľ sa zámer obce nezrealizuje. Rovnako nežiadajú žiadne finančné náhrady za projekt,“ poznamenal starosta s tým, že na tomto projekte nechcú profitovať.
Pripomenul, že vybudovanie rybníkov po ťažbe je zahrnuté aj v rozvojových plánoch obce a práve zámer ťažby rašeliny je podľa jeho slov prvým krokom k tomu, aby bolo možné územie transformovať.
Takmer 50-tisíc ton
Spoločnosť vo svojom zámere uviedla, že realizáciou navrhovaného projektu bude zmysluplne využité územie s bilančnými využiteľnými zásobami rašeliny.
Podľa geologického prieskumu rozlohy a kubatúry rašeliniska predstavujú geologické zásoby rašeliny 214-tisíc metrov štvorcových a 236 100 metrov kubických, ich priemyselne využiteľná zásoba je 184 600 metrov štvorcových a 203 tisíc metrov kubických.
Okresný úrad Levoča, odbor starostlivosti o životné prostredie, však vymedzil územie pre ťažbu rašeliny, podľa toho je možné vyťažiť rašelinu len z plochy 55 830 metrov štvorcových (5,58 ha), čo zodpovedá približne 61 530 metrom kubickým rašeliny (49 520 ton).
„Predpokladané množstvo rašeliny vyťaženej v prvej etape je 32 380 metrov kubických, čo zodpovedá množstvu približne 25 600 ton. Predpokladané množstvo rašeliny vyťaženej v druhej etape je 29 150 metrov kubických, čo zodpovedá množstvu cca 23 920 ton. Spolu tak bude v oboch etapách vyťažených približne 49 520 ton rašeliny,“ uvádza sa v zámere s tým, že vyťažená rašelina bude ďalej expedovaná a distribuovaná na trh.
Podľa spoločnosti ťažba v navrhovanom množstve len využije a ekonomicky zhodnotí spomínané zásoby rašeliny.
Pozitívom je podľa spoločnosti aj vytvorenie zákaziek pre miestne firmy, prípadne vytvorenie nových pracovných miest v regióne.
Konateľ Seman však uviedol, že zámer sa bude zrejme ešte musieť prepracovať.
Chybné sú v ňom napríklad predpokladané výdavky, ktoré boli uvedené ešte v bývalej mene, a teda vo výške 10 miliónov slovenských korún.
Ledecký: Nie je to až také výhodné
Podľa starostu Ledeckého rašelinisko nebude výnosné tak, ako sa to na prvý pohľad zdá.
Obci ide podľa jeho slov hlavne o turistické využitie rybníkov, do ktorých bude musieť investovať nemalé finančné prostriedky.
„Ako starosta o mesiac končím a budem rád, keď bude odvaha zo strany obce projekt dokončiť. Bol by to pre obec veľký krok,“ uviedol.
Pripomenul, že v Hrhove sa už v minulosti podarilo zrealizovať aj iné zámery, kde projekt, prenájom pozemku a realizácia boli tiež „pro bono", ako napríklad Lesná sauna, ktorá slúži obyvateľom aj turistom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
