VYSOKÉ TATRY. Od začiatku tohtoročnej lovnej sezóny vlka dravého, teda od 1. novembra, ich ulovili v ochrannom pásme Tatranského národného parku (TANAP) jedenásť.
Vlk kráčal oproti turistom pri Zádieli, vystrašení vyliezli na poľovnícky posed Čítajte Hoci je to legálne, podľa správcov je to pre jedno územie príliš veľká strata.
„Nepáči sa nám to, pretože to má zásadný vplyv na populáciu. V národnom parku sú síce chránené, ale keď schádzajú za svojou korisťou do podhoria, tam bývajú lovené. Sú to však všetko vlky, ktoré počas roka žijú v chránených územiach TANAP-u,“ povedal riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého na celom území národného parku, vrátane ochranného pásma, nulové kvóty pre lov vlka na Slovensku požadujú aj viaceré ochranárske organizácie.
Význam vlkov v prírode
Vlk dravý je v TANAP-e pôvodným živočíchom. Podľa správcov svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách.
Vlky prenasledovali korisť priamo pred zrakmi užasnutej rodiny Čítajte Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky.
Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk, čo znamená, že je tu celoročne chráneným druhom.
Neplatí to však v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára.
„Od vekov bol síce vlk konkurenciou pre človeka, ale myslím si, že v dnešnej dobe si vlk, na rozdiel od človeka, nemôže kúpiť mäso v supermarkete, ale je odkázaný na lov a človek by to mal pochopiť,“ poznamenal Majko.
Žiadajú nulové kvóty
Viaceré európske krajiny podľa jeho slov pochopili význam tohto predátora v ekosystéme. Ako príklad uviedol susedné Poľsko, kde má vlk celoročnú ochranu.
Združenie Vlk: Problémy s medveďmi nevyrieši ich paušálny odstrel Čítajte Aj Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo na počet ulovených dravcov a vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedlo, že práve toto je dôvod, prečo sú jedinou správnou cestou nulové kvóty na lov vlkov.
„Už druhý rok ministerstvo, štátna ochrana prírody, zástupcovia neziskového sektora presadzovali nulovú kvótu na lov vlkov. Pracovná skupina, ktorá je zriadená ministerstvom pôdohospodárstva je však zložená z viacerých subjektov. Okrem ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR v nej pôsobia aj zástupcovia poľovníkov, okresných úradov, agrorezortu a poľnohospodárov,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, podľa ktorého musí byť na nulovej kvóte celospoločenská zhoda.
„Inak hrozí riziko, že by sa rozšíril nelegálny odstrel tohto vzácneho a krásneho tvora, čo by mohlo mať fatálne následky,“ poznamenal.
Výzva ministrom
Ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóvi Sólymosovi (Most-Híd) je adresovaná aj výzva z 1. októbra, ktorú iniciovalo takmer tridsať mimovládnych organizácií.
Ochranári žiadajú nulovú kvótu na odstrel vlka Čítajte Požadovali okamžité zastavenie lovu vlka a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v tejto poľovnej sezóne.
Lovná sezóna vlka dravého sa však 1. novembra napriek tomu začala.
Ministerstvo pôdohospodárstva stanovilo, že poľovníci môžu odstreliť 35 kusov týchto zvierat.
Organizácie výzvou žiadajú zaradenie vlka medzi celoročne chránené živočíchy a prepracovanie programu starostlivosti o vlka.
Pripomínajú, že napriek nenahraditeľnej úlohe vlka v prírode a jeho významu pri znižovaní strát v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve bolo na Slovensku od roku 2000 legálne ulovených viac ako 1 760 vlkov a ďalších zabili pytliaci.
Doteraz petíciu na zastavenie lovu vlka podpísalo viac ako 94-tisíc ľudí.
Reakcia rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR eviduje požiadavky ako ochranárov za zníženie alebo pozastavenie lovu vlka na Slovensku, tak aj požiadavky nespokojných poľnohospodárov, ktorým vlk spôsobuje značné škody a kvótu nepovažujú za dostatočnú.
„Populácia vlka dravého na Slovensku je priaznivá, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. Je teda na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dopadu na jeho populáciu. Toto konštatovanie je v súlade aj so stanoviskom Európskej komisie,“ uviedol Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu agrorezortu s tým, že ministerstvo sa pri regulácii lovu vlka dravého opiera o jasné pravidlá a vedecké poznatky, pričom o love rozhoduje na základe spoločnej dohody zainteresovaných strán.
Ministerstvo pôdohospodárstva určuje ročnú kvótu lovu vlka na základe Programu starostlivosti o vlka dravého. Podľa Hrežíka bola kvóta pre poľovnícku sezónu 2019/2020 už výrazne znížená, a to na polovicu oproti predchádzajúcemu roku, pričom k 10. decembru bolo ulovených 30 vlkov.
„Kvóta je výsledkom spoločného rokovania pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií, ako Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR, zástupcovia chovateľov hospodárskych zvierat, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Vojenské lesy a majetky SR a Lesy SR a zástupcovia okresných úradov a mimovládnych organizácií, napríklad občianskeho združenia Vlk,“ dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
