TATRANSKÁ LOMNICA. Exkurziou na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z novembra 2004 sa v piatok v Múzeu Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici skončila dvojdňová medzinárodná vedecká konferencia, venovaná hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách.
Informovala o tom koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u Martina Petránová.
Koncentrácia oxidu uhličitého odhalí zmeny
Podujatie, ktoré zorganizovali Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene a ŠL TANAP-u, bolo príležitosťou aj pre stretnutie riešiteľov takzvaného pokalamitného výskumu.
Práve tento rok si totiž Vysoké Tatry pripomínajú 15. výročie vetrovej kalamity.
„Práve tá dala šancu vedeckým tímom nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia sledovať zmeny na plochách zasiahnutých vetrom, neskôr požiarom či lykožrútom, a tiež porovnávať rôzne typy manažmentových opatrení v jednotlivých lokalitách," uviedla Petránová.
Okrem iného na vybraných plochách odborníci podľa jej slov sledovali napríklad aj uhlíkovú bilanciu ako univerzálny indikátor stavu celého ekosystému prostredníctvom na Slovensku unikátnej metódy eddy kovariancie.
Zariadenie na vysokofrekvenčné meranie koncentrácie oxidu uhličitého vybudovali ŠL TANAP-u pred dvoma rokmi.
„Pomocou tejto metódy sledujeme veľmi malé zmeny koncentrácie nad poškodenými lesnými porastmi. Spracovaná kalamitná plocha v tomto roku bola výrazným úložiskom uhlíka, čo je dobrá správa pre lesníkov, lebo potvrdzuje také nastavenie starostlivosti o lesy, ktoré znižuje riziko klimatickej zmeny," uviedol Peter Fleischer z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.
Problém s nespracovaným kalamitným drevom
Výskum ukázal napríklad aj to, že v nespracovanom kalamitnom dreve sa vďaka vyššej teplote môže vyvinúť o jednu generáciu lykožrútov viac ako v stojacom lese, čo do značnej miery vysvetľuje, prečo sa v nespracovanej kalamite môže chrobák tak enormne rozmnožiť.
Vývoj podkôrnikovej kalamity od roku 2005 odborníci monitorujú metódou vyhotovovania orotofotomáp z leteckých snímok.
Vietor, oheň a následne podkôrny hmyz vytvorili podmienky aj pre vedecký výskum sukcesie vegetácie.
„Pre lepšie pochopenie vzájomných vzťahov spracovania či nespracovania je potrebné ďalšie štúdium, ktoré nám pomôže nájsť odpovede na to, či stav, ktorý na plochách vznikol, je zárukou budúcej stability porastov," povedala vedúca výskumnej stanice, botanička Zuzana Homolová.
Na zmeny reagujú aj malé cicavce
Odborníci z výskumnej stanice ŠL TANAP-u sledovali aj drobné zemné cicavce, ktoré veľmi rýchlo reagujú na akúkoľvek náhlu zmenu svojho prostredia.
„Sukcesné zmeny boli v skúmaných spoločenstvách najväčšie v počiatočných fázach vývojového časového radu. Neskôr sa ich tempo znížilo a rozdiely v druhovej pestrosti drobných cicavcov na plochách po kalamite sa začali vyrovnávať," doplnila zoologička Gabriela Chovancová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
